Aby sme mohli správne pochopiť obsah a posolstvo jednotlivých kníh a celej Biblie, musíme sa aspoň stručne zoznámiť s jej históriou. Každá z biblických kníh bola napísaná v určitej dobe, v určitom kultúrnom a politickom ovzduší a rieši mnohé problémy svojej doby. Okrem toho potom všetky biblické knihy riešia základné ľudské otázky, postupne odhaľujú podstatu problémov, do ktorých sa dostalo ľudstvo, a ukazujú, aké riešenie má Boh a ako ich uskutočňuje. V Biblii zvlášť výrazne vyniká veľký zápas dvoch mocností a síl – dobra a zla – ktorý sa odohráva v srdciach jednotlivých ľudí, medzi ľuďmi aj v medzinárodnom a kozmickom meradle. Avšak Biblia neopisuje iba situáciu z pozície nezaujatého pozorovateľa, ide o opis Božieho aktívneho konania v prospech dobra, k záchrane človeka a definitívnemu zničeniu zla. Biblia teda nie je iba popisom dejín – stojí nad nimi, predpovedá ľudské dejiny – a jej proroctvá sa veľmi presne plnia, posolstvo Biblie nemôže zmariť ani najkrutejší nepriateľ ľudí – smrť. V Biblii sa totiž predstavuje ten, kto „má kľúče od smrti a hrobu“ (Zj 1,18).

„Lebo ja znám myšlienky, ktoré myslím o vás, hovorí Hospodin, myšlienky pokoja a nie zlého, aby som vám dal šťastnú budúcnosť a vaše očakávanie. Budete ma vzývať a pôjdete a budete sa mi modliť, a vyslyším vás. A budete ma hľadať a nájdete, keď sa po mne budete dopytovať celým svojím srdcom. A dám sa vám nájsť, hovorí Hospodin, a dovediem naspäť vašich zajatých a zhromaždím vás zo všetkých národov a zo všetkých miest, kam som vás zahnal, hovorí Hospodin, a navrátim vás na miesto, odkiaľ som vás odsťahoval.“ (Jer 29,31-14)

Približná doba napísania jednotlivých kníh Biblie

Udalosti a ríše		Doba napísania	Kniha	Autor
1440	Vyjdenie z Egypta	1400	kniha Jóbova	Mojžiš
		1400	1 Mojžišova	Mojžiš
		1350	2-5 Mojžišova	Mojžiš
140	Doba sudcov	1050	Sudcov	Samuel
		1050	Rút	Samuel
1050	Dávidova ríša	950	Príslovie	Šalamún
		950	Pies. Šalamúnova Kazateľ	Šalamún
		900	1 a 2 Samuelova	Nátan, Gád
950	Rozdelené kráľovstvo	780	Jonáš	Jonáš
		760	Micheáš	Micheáš
		750	Izaiáš	Izaiáš
		740	Ámos	Ámos
		730	Hozeáš	Hozeáš
		700	Joel	Joel
		640	Sofoniáš, Náhum, Habakuk	Sofoniáš, Náhum, Habakuk
		580	Jeremiáš	Jeremiáš
		580	Ezechiel	Ezechiel
587	Pád Jeruzalema a zajatie	560	1 a 2 Kráľov	Jeremiáš
		560	Plač Jeremiášov	Jeremiáš
		560	Obadiáš	Obadiáš
		550	Daniel	Daniel
539	Médoperzská ríša	515	Zachariáš	Zachariáš
		450	Ester	Ezdráš
		450	1 a 2 Paralipomenon	Ezdráš
		430	Ezdráš	Ezdráš
		450	Nehemiáš	Nehemiáš
		450	Žalmy	Ezdráš
		440	Haggeus	Haggeus
		425	Malachiáš	Malachiáš
336	Grécka ríša
168	Rímska ríša
30-100		51-62	Pavlove listy	Pavol
	Kresťanská éra	60-80	Evanjeliá	Matúš, Marek, Lukáš, Ján
		80-100	Ján a Zjavenie Jána	Ján

Najdôležitejšie dochované rukopisy a preklady Biblie

Dodnes sa nám zachovalo veľa starých a vzácnych rukopisov Starého a Nového zákona, ktoré sú uložené v mnohých múzeách celého sveta. Okrem historickej ceny majú pre nás nesmierny význam v tom, že potvrdzujú vierohodnosť biblického textu. Samotné originály biblických kníh sa nám nezachovali, ale preukázali vek zachovaných rukopisov, ktoré sa zachovali, je pre nás dôkazom:

a) vierohodnosti biblického textu

b) toho, že biblické proroctvá boli napísaná pred udalosťami, o ktorých hovoria

V nasledujúcom zozname si uvedieme základné údaje o najznámejších a najvýznamnejších rukopisoch.

STARÝ ZÁKON

1. Zvitok Izaiáša nájdený v jaskyni pri Mŕtvom mori. (Pochádza z r. 150 pred n.l.)

2. Habakuk, nájdený tiež v Kumráne, obsahuje 1. a 2. kapitolu s výkladom, (napísaný 100 – 50 pred n.l.)

3. Fragment 3. Mojžišovej, nájdený v Kumráne (zo 4. stor. pred. n.l.)

4. Samuel nájdený v Kumráne (225 pred n.l.)

5. Žalmy (z doby Heródesa, 50 pred n.l.)

6. Codex Vaticanus, uložený vo Vatikánskej knižnici, písaný grécky, celý Starý a Nový zákon (4. stor.)

7. Codex Sinaiticus, písaný grécky, nájdený v kláštore na úpätí Sinaja, 26 kníh Starého zákona, celý Nový zákon (4. stor.)

8. Codex Efrajimský (palimpsest – na starý rukopis bol neskôr napísaný iný text). Staré písmo bolo chemicky vyvolané. Obsahuje časť SZ a časť NZ (5. stor.)

NOVÝ ZÁKON

9. Zvitok Rylandov je v knižnici v Manchestri, pochádza z Egypta, obsahuje ev. Jána (r. 130 po Kr.)

10. Papyrus Chester Beatty, umiestnený v Dubline, obsahuje väčšiu časť NZ (z konca 2. stor.)

10. Bodmerov papyrus, v Bodmerovej knižnici, obsahuje väčšinu textu ev. Jána (150 – 200)

11. Codex Washingtonensis, obsahuje všetky evanjelia v nasledujúcom poradí: Matúš, Ján, Lukáš, Marek. Je umiestnený vo Washingtone. (450)

„Žiadna iná staroveká kniha nie je doložená toľkými spoľahlivými textami a prekladmi ako Biblia.“ (F. F. Bruce)

Je pozoruhodné, že text Biblie bol uchovaný a overený toľkým starými rukopismi. Žiadna iná kniha na svete nebola tak dlho a intenzívne prenasledovaná, zakazovaná, zosmiešňovaná, proti, žiadnej inej knihe a jej učeniu neboli použité tak dôkladné – „vedecké“ metódy boja ako proti Biblii. A predsa sa ľuďom počas dejín ani dnes nepodarilo Bibliu zničiť a jej učenie zdiskreditovať. Naopak, rad skutočne objektívnych vedeckých disciplín – archeológia, história, lingvistika, geológia a filozofia – dokazujú pravdivosť učenie Písma. Výroky Biblie o sebe dodnes platia:

„Tráva usychá, kvet vädne, ale slovo nášho Boha stojí naveky.“ (Iz 40,8)

„Činy Hospodinove sú veľké, vyhľadávané všetkými, ktorí majú v nich záľubu … Činy jeho rúk sú pravda a právo, všetky jeho ustanovenia sú verné, spoľahlivé naveky a navždy.“ (Žalm 111,2.7.8)

„Nebo a zem sa pominú, ale moje slová nikdy nepominú.“ (Mat 24,35)

Spoľahlivosť biblického textu

Keď Ježiš Kristus vysvetľoval svojim učeníkom starozákonné proroctvá, ktoré sa vzťahovali na neho, povedal im: „To je vám tak ťažké uveriť tomu, čo hovorili proroci? Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?“ (Luk 24,25.26)

Ak máme správne pochopiť význam a posolstvo Biblie, potom musíme mať istotu, že počas dlhých stáročí sa opakovaným opisovaním do textu Biblie neprenikli vážne chyby, že text Biblie je spoľahlivý a verný originálu.

Dodnes bolo nájdených približne 3000 rukopisov celých biblických kníh alebo jej fragmentov. Odborníci, ktorí sa zaoberajú výskumom biblického textu, zistili, že v jednotlivých rukopisoch je rad zamenených slov alebo písmen. Tieto chyby, vzniknuté nesprávnou výslovnosťou predčítavateľov či nepozornosťou odpisovači sú však natoľko nepodstatné, že sa vlastného obsahu textu vážnejšie vôbec nedotkli. Význačný odborník, Filip Schaff, sa zmieňuje asi o 400 chybách v texte, z ktorých asi 50 je podstatnejších. Avšak „ani jedna z nich nezmenila podstatný bod viery či mravný záväzok, pretože tie sú podoprené radou ďalších, jasných pasáží Biblie a celým jej kontextom“ (Porovnanie gréckeho a anglického textu, str. 177.)

Benjamin Warfield v úvode k textovej kritike napísal: „95 percent všetkých textových chýb sú nepatrné odchýlky a zvyšných 5 percent vôbec neovplyvňuje zmysel časti textu, v ktorom sa chyba nachádza.“

Títo textoví odborníci porovnávaním najrôznejších rukopisov zostavili najvernejšiu predlohu, z ktorej sa obstarávajú preklady do jednotlivých jazykov. Iný biblický bádateľ, Frederic Kenyon, na záver takéhoto výskumu povedal, že „štúdium a všetky výsledky tejto komparatívnej práce posilnili vierohodnosť biblického textu, takže môžeme vziať do rúk Bibliu s istotou, že držíme pravé Božie slovo“. (Príbeh Biblie, str. 113.)

Archeológia v boji s kritikmi Biblie

Začiatkom 19. storočia, keď sa mnoho ľudí chcelo oslobodiť od všetkého „dedičstva“ minulosti, sa mnoho vzdelaných učencov postavilo proti Biblii. Začali spochybňovať mnoho skutočností, o ktorých Biblia písala s úplnou istotou. Táto vlna skepticizmu zasiahla mnohých kresťanov, ktorí si začali klásť otázky o spoľahlivosti Biblie. Útok na Bibliu začal – a kresťanstvo začalo opúšťať pozície. To však ešte málokto vedel, že …

Stredný Východ – miesto kde sa zrodila Biblia, kolíska veľkých starovekých civilizácií, kde sa vystriedali mnohé ríše: Egypt, Asýrie, Babylon, Perzia … Počas storočí, ako ríše zanikali, sa z Orientu stávalo veľké, pieskom zasypané múzeum. Míňali sa tisícročia, ale pod pieskom sa zastavil čas. Pod ním ležali staroveké mesta, sídliská, chrámy, celé knižnice zvitkov a hlinených tabuliek, ktorým by však aj tak nikto nerozumel.

Kritici Biblie sa sústredili najmä na niekoľko bodov učenie Biblie. Tvrdili, že:

1. prvých 5 kníh Mojžišových muselo byť napísané oveľa neskôr, pretože vtedy ľudia ešte nevedeli písať

2. desatoro prikázaní muselo byť napísané oveľa neskôr, v omnoho vyspelejšej dobe

3. postavy Biblie ako Abrahám, Jozef sú iba vymyslenými ľuďmi, ktorí nikdy nežili

4. židovské náboženstvo je vypožičané od okolitých národov a nie dané Bohom

5. Biblia sa pomýlila, keď stavia národ Chetitov proti Egypťanom ako rovnocenného súpera

6. kniha Daniel nepodáva presný obraz Babylonie, a preto musí byť kompiláciou z oveľa neskoršej doby

7. Nový zákon nepodáva verný obraz grécko-rímskej kultúry, a preto musel vzniknúť oveľa neskôr

To všetko boli vážne námietky a vyžadovali seriózne odpovede a dôkazy. Biblia sa však nemusela obávať dôkladného skúmania.

Približne v rovnakej dobe, keď kritici obviňovali Bibliu, sa pozvoľna začal rodiť jeden z najmladších vedných odborov – archeológia. Učenci začali organizovať bádateľské expedície, ktoré v biblických krajinách hľadali miesta možných vykopávok. Začala archeologická horúčka, podnietená okrajovo možno zberateľskou vášňou. Každý národ, každá väčšia univerzita vyslala do krajín Orientu svoju expedíciu, aby objavila kapitolu zašlej slávy niektorej civilizácie staroveku. Okrem zlata, sôch, váz a iných predmetov sa čoraz častejšie začali objavovať papyrusy a hlinené tabuľky písané neznámym písmom. Bádateľom chýbal kľúč.

Avšak Boh pozná svoj čas. Biblia, jeho kniha, sa stala terčom ľudského posmechu. Bolo nutné ju obhájiť. Bolo potrebné nájsť správny kľúč.

Ten prvý našiel francúzsky inžinier Broussard v Egypte: bol to známy kameň z Rozety, trojjazyčne popísaný obelisk. Jedno písmo bolo egyptskej, obrázkové, druhé obyčajným egyptským jazykom a tretie grécke. Vďaka rovnakému texte učenci mohli rozlúštiť neznáme písmo,

V Kurdistane v Perzii bol objavený na skale nápis, ktorý bol tiež trojjazyčný – staroperzský, elamitský a babylonský.

Teraz, keď učenci boli schopní čítať staré texty, archeológovia začali objavovať množstvo písaných dokumentov.

Asi 300 km južne od Káhiry boli nájdené tabuľky, ktoré obsahovali list jedného poddaného miestneho vládcu, ktorý sa obracia o pomoc k faraónovi Amenhotepovi III. Našiel sa tým dôkaz, že už v čase Mojžiša ľudia poznali a bežne používali písmo.

V Susan, 250 km východne od Babylonu, bol nájdený čierny obelisk kráľa Chamurabiho, súčasníka Abraháma. Na obelisku je popis zákonov – dôkaz, že už vtedy ľudia mali vyspelé zákonníctvo.

Južne od Ninive bádatelia od r. 1925 do r. 1941 našli tisíce hlinených tabuliek z 15. storočia pr. n. l. Spolu s ďalšími tabuľkami z mesta Mari nám líčia život ľudí v dobe patriarchov. Potvrdzujú vierohodnosť biblického textu, ktorý veľa vypovedá o dobe patriarchov.

Tabuľky, objavené v severnej Sýrii v r. 1929, známe pod termínom tabuľky z Ras Samra, nám osvetľujú náboženské kulty doby, kedy sa Izraelčania usídlili v Kanaáne. Kananejské národy vyznávali mnohobožstva a svojich bohov uctievali v pohanských a krutých obradoch. Medzi náboženstvom Izraelčanov a kultmi okolitých národov je neprekonateľná priepasť – Židia si svoje náboženstvo jednoducho nemohli požičať od okolitých národov!

Biblia sa asi štyridsaťkrát zmieňuje o Chetitoch. Po ukončení vykopávok v ich lokalitách bolo uverejnené množstvo kníh, ktoré jednoznačne dokazujú, že tento národ bol mocnú ríšou, ktorá svojho času súperila s Egyptom o nadvládu. Výskumy potvrdili to, čo hovorí Biblia len akosi mimochodom.

Objavený Babylon zase dokázal pravdivosť knihy Daniela.

K podobným záverom viedli historikov, učencov aj archeológov prieskumy miest, ktoré sa poja s novozákonnými dejinami. William Mitchell Ramsay bol veľmi vzdelaným a pritom zaprisahaným kritikom Biblie. Rozhodol sa ísť do Malej Ázie a krok po kroku vyvrátiť jej učenie. Vydal sa po ceste, po ktorej išiel apoštol Pavol, a ku svojmu nesmiernemu údivu zistil, že Lukáš, pisateľ knihy Skutky apoštolov, mal vo všetkom pozoruhodnú pravdu. Pri svojich cestách prestal zhromažďovať dôkazy proti Biblii, ale objavoval dôkazy v jej prospech. Vo svojej knihe „Pavol ako cestovateľ“ napísal: „V príbehoch, ktoré popisoval Lukáš, nenájdeme ani jeden detail nesprávny. Lukáša musíme zaradiť medzi historikov prvej triedy.“

V Biblii však nachádzame ďaleko viac než životné príbehy úspešných ľudí a verne zachytené dejiny. V Biblii máme jedinečný opis toho, kto je Boh, akú má povahu a aký má vzťah k nám, ľuďom. On ako náš Stvoriteľ si želá, aby sme ho poznali:

„A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného a pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.“ (Ján 17,3)

Je teda možné poznať Boha? Keby Boh neurobil prvý krok a nenašiel spôsob, ako komunikovať s ľuďmi, asi by sme Boha nedokázali nikdy poznať. Prorok Izaiáš napísal: „Vaše neprávosti spravili priehradu medzi vami a medzi vaším Bohom, a vaše hriechy skryli pred vami jeho tvár, aby nepočul.“ (Iz 59,2)

Boh prebýva v dimenzii, ktorú človek nedokáže svojimi zmyslami obsiahnuť a preskúmať, Biblia ju nazýva „duchovným“ rozmerom. Boh však našiel spôsob, ako sa s nami stretnúť a oznámiť nám svoju vôľu a svoje posolstvo.

Inšpirácia biblických prorokov

Biblia hovorí o spôsoboch Božej komunikácie s ľuďmi nasledovne:

„Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovorieval kedysi Boh otcom skrze prorokov, v tomto poslednom čase k nám prehovoril vo svojom Synovi.“ (Žid 1,1.2)

Boh niekedy hovoril s ľuďmi priamo. Niekedy prostredníctvom anjelov, inokedy mali proroci videnie – zvláštny stav tela a mysle, v ktorom vnímali Boží odkaz.- Proroci často ani nerozumeli významu správ, ktoré im Boh oznámil. Inokedy ich písali vlastnými slovami podľa obrazov, ktoré im boli ukázané. Apoštol Peter napríklad povedal:

„Nikdy totiž nebolo vyrieknuté proroctvo z ľudskej vôle, ale pod vedením Ducha Svätého prehovorili ľudia poslaní od Boha.“ (2 Petr 1,21)

Tu hovoríme o vnuknutie, o inšpirácii. Boh oznámil svoje posolstvo ľuďom, aby ich odovzdali svojim súčasníkom alebo ho zaznamenali pre budúce generácie.

Používal Boh pisateľov Biblie len ako „pero“ s ktorého pomocou zaznamenal, čo chcel ľuďom povedať? Mali pisatelia Biblie slobodu vyjadrovania alebo museli presne zaznamenať, čo im Boh povedal? Keby tomu bolo tak, potom hovoríme o verbálnej inšpirácii (doslovnej).

Vyznávači islamu veria, že Mohamed napísal doslovný záznam zjavenia Alaha, a preto korán nemôže byť prekladaný do iných jazykov. Každý pravý moslim sa musí naučiť arabsky, aby mohol čítať korán.

Kresťania veria, že Biblia je skutočne Božím posolstvom, Božou knihou, ktorú však napísali ľudia inšpirovaní Bohom. Boh im nechal slobodu výberu slov a myšlienok. Nie je to úžasné, že veľkolepý Boh sa nesnaží vyjadrovať pomocou slov a obrazov, ktorým by sme nerozumeli, ale svoju veľkosť oblieka do ľudských slov a obratov. Okrem niekoľkých miest, kde je priama Božia reč, Boh nechal pisateľov Biblie, aby všetko vyjadrili vlastnými slovami, niekedy nedokonalými, niekedy aj svoje pocity – a predsa nám, ľuďom, tak blízke. Boh neinšpiroval slová a vety, ale ich pisateľov. To celkom zreteľne vysvitá z dvoch miest Biblie: Zj 1,10-19 a Luk 1,1-4.

Dôležitú úlohu pri písaní Biblie hrala tretia božská osoba – Duch Svätý. On inšpiroval pisateľov a on tiež pomáha človeku, aby Biblii rozumel:

„Ale keď príde on, ten Duch pravdy, uvedie vás do každej pravdy.“ (Ján 16,13)

Niekoľko zásad úspešného štúdia Biblie:

1. Veriť tomu, že Biblia je Božím slovom. (Rim 10,17)

2. Nechať sa pri výklade viesť sv. Duchom (Ján 16,13)

3. Modliť sa za Božie vedenie. (Jak 1,5)

4. Ochota prežívať poznané pravdy a zásady. (Ján 7,17)

5. Prijať Bibliu za každodenný duchovný „chlieb“ (Mat 4,4; Sk 17,11)

6. Biblia sa vykladá Bibliou, nezrozumiteľná miesta sú na iných miestach vysvetlené. (Iz 28,10.13)

7. Dovoliť Biblii a Bohu, aby svojim vplyvom premieňala moju povahu a jednanie. (Žid 4,12; 2Tim 3,16)

8. Duchovné pravdy v Biblii chápať duchovne. (1 Kor 2,14)

9. Prostredníctvom Biblie sa zoznámiť s jej autorom, s Kristom, Biblia je jeho listom tebe. (Ján 5,39)

10. Keď nechápem, vedieť sa skloniť pred Božím majestátom. (Iz 55,8.9; Job 38,3-7)

---

Študijné otázky

1. Z ktorej doby pochádzajú najstaršie rukopisy Biblie a ktoré sú to?

2. Čo nám staré rukopisy potvrdzujú?

3. Ktoré časti Biblie napádali kritici a ako ich námietky vyriešili archeológovia?

4. Ovplyvnili chyby opisovačov podstatne niektorú časť Biblie?

5. Čo znamená slovo „inšpirácia“? Akým spôsobom oznamoval Boh ľuďom svoje posolstvá?

6. Ako rozumieš výroku Žid 4,12?

7. Akým spôsobom Boh uchoval časť Biblie, ktorá bola zničená? Jer 36,27-28.

8. Prečo je k pochopeniu Božieho Slova tak potrebná viera? Rim 10,17

9. Čo je to vôbec viera? Je to naivita, nedostatok dôkazov, alebo dôvera v niekoho, koho dobre poznám?

10. Čo je hlavnou témou Biblie? Koho nám približuje?