Vďaka nesmiernemu vedecko-technickému pokroku sa život nás – ľudí 20. storočia v mnohom zmenil. Vieme si predstaviť, ako by vyzeral náš život bez elektriny, bez rozhlasu, televízie, áut a lietadiel, strojov, bez liekov a lekárskej techniky a poznania, bez všetkého, čo náš život spríjemňuje a zjednodušuje? Využívame všetky vymožeností kozmického veku. Sú však ľudia dnes spokojnejší, šťastnejší a lepší ako ľudia v minulých dobách? Dnešní ľudia rovnako ako predtým prežívajú rovnaké radosti, bolesti, strach a obavy, nenávisť, odcudzenie a osamotenosť a hľadajú odpovede na rovnaké základné otázky ako ľudia predtým. Aj dnes potrebujeme vedieť, či sa život na našej zemi objavil náhodou alebo ho niekto stvoril, potrebujeme vedieť, či sa o nás niekto zaujíma, či nás má niekto rád, či niekto riadi tento zložitý svet k zmysluplnému cieľu.

Ľudská túžba

V minulosti si ľudia po celé generácie vytvárali rôznych bohov podľa vlastných predstáv. Záležalo na ich predstavivosti a často aj na zručnosti. Dodnes nachádzame takéto výtvory ľudských rúk a podľa bôžikov usudzujeme, ako bola ich civilizácia vyspelá. Ľudia svojím bohom pripisovali svoje ľudské vlastnosti – a tak sa nemožno diviť, že napríklad bohovia gréckeho Pantheonu boli pomstychtiví, žiarliví, úskočný a túžiaci po daroch rovnako ako ľudia. Skutočnosťou však zostáva, že aj keď sa starovekým náboženským predstavám pousmeje, dodnes ľudia majú túžbu niečo zbožňovať a uctievať. Napríklad hudbu, kultúru, šport, peniaze, úspech či nejakú ideológiu.

Jedno je však isté – vo vnútri človeka zostala zakódovaná túžba po Bohu. Smäd napovedá, že existuje niečo, čo ju môže uhasiť. Túžba ľudí po Bohu napovedá, že Boh je. Dejiny ľudstva sú z tohto pohľadu záznamom toho, ako ľudia hľadali Boha a spôsoby, ako ho spoznať. Ľudia hľadali Boha zvlášť naliehavo v časoch chorôb, utrpenia a beznádeje, v okamihoch, kedy mali zomrieť, keď si nástojčivo uvedomovali pominuteľnosti života a túžbu po živote. Biblický Jób to vo svojom utrpení už pred niekoľkými tisícročiami vyjadril nasledovne:

„Kiež by som vedel, kde ho nájdem. Vydal by som sa k jeho sídlu, predložil by som mu svoj problém … Chcel by som vedieť, čo by mi odpovedal.“ (Jób 23,3.4)

Iné zaujímavé miesto o hľadaní Boha nachádzame v novozákonnej knihe Skutky apoštolov 17. Pavol, veľký kresťanský mysliteľ a kazateľ prišiel do Atén, ktoré boli jedným z filozofických centier začiatkom prvého storočia n. l. Keď niektorí filozofi zistili, že hovorí o niečom, čo doteraz nepočuli, priviedli ho na Areopág (do diskusného klubu). Požiadali ho, aby im priblížil svoje učenie, a Pavol im povedal:

„Aténčania, vidím, že ste v uctievaní bohov veľmi horliví. Keď som prechádzal vašimi posvätnými miestami a prezeral si ich, našiel som aj oltár s nápisom: Neznámemu Bohu. Koho takto uctievate a ešte nepoznáte, toho vám zvestujem. Boh, ktorý urobil svet a všetko, čo je v ňom, ten je pánom neba i zeme, a nebýva v chrámoch, ktoré ľudia vystavili, ani si nedáva od ľudí slúžiť, ako by bol od nich závislý, veď je to on sám, ktorý všetkému dáva život, dych i všetko ostatné, on stvoril z jedného človeka všetko ľudstvo … Ak sme teda Božie deti, nemôžeme si myslieť, že Boh sa podobá niečomu, čo bolo vyrobené zo zlata, zo striebra alebo z kameňa ľudskou zručnosťou. Boh však prehliadol časy nevedomosti, ale teraz zvestuje všetkým ľuďom, nech sú kdekoľvek, aby činili pokánie.“ (Sk 17,22-30)

Je vôbec na niečo dobré poznanie Boha, je to v živote dôležité? Je to veľmi dôležité! Ak Boh existuje a žije, potom je to on, kto stvoril náš svet a človeka. Ak on stvoril človeka, potom dokonale pozná všetko o našom pôvode a dokonale pozná človeka. Potom ako ten, kto svet udržiava, ho tiež riadi. Potom je to on, kto pozná podstatu našich chorôb a problémov a pozná na ne liek. Ak Boh je, potom má iste svoj program s človekom a so svetom a má moc všetko doviesť k svojmu cieľu. V tom prípade má náš život a dejiny sveta svoj skutočne hodnotný cieľ.

Preto aj Ježiš Kristus povedal o poznaní Boha niečo podstatné:

„A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.“ (Ján 17,3)

Medzi poznaním Boha a večným životom (zmyslom života) teda existuje veľmi úzka súvislosť.

Cesty k poznaniu Boha

Ľudia tušia, že Boh je, ale nemajú možnosť ho spoznať vlastnými zmyslami, ani rozumom či vedeckým výskumom. Keby sme boli v otázke poznania Boha odkázaní iba na seba, nikdy by sme Boha nepoznali. Možno práve preto mnohí dnešní ľudia hovoria, že Boh nie je, pretože ho nemôžu vidieť alebo „ohmatať“. A predsa – skutočnosť, že morské hlbinné ryby, ktoré žijú v hlbinách takpovediac nikdy nevidia súš, vtáky, človeka a ostatnú prírodu, ešte neznamená, že by nemohla existovať pre nich nedosiahnuteľná a predsa skutočná dimenzia a človek! Tu nie je na mieste použiť zaklínadlo neveriacich „keď uvidím a ohmatám, potom uverím“. Skutočne nie je možné preukázať existenciu Boha v možnostiach ľudských dôkazov. Existuje však toľko dôvodov, že tieto dostatočne preukazujú vieru v Boha.

Pozrime sa na niekoľko ciest vedúcich k poznaniu Boha:

1. Stvorenie svedčí o svojom Stvoriteľovi

V našom svete a pravdepodobne v celom vesmíre platí jedna logická zákonitosť: každý výrobok má svojho výrobcu, každý zákon svojho tvorcu, každá myšlienka svojho autora. Potom predsa aj ten dokonalý, úžasne zložitý systém vo vesmíre, život na zemi, štruktúra žijúceho organizmu musí mať svojho tvorcu – aj napriek tomu, že ľudia Bohu jeho autorstvo upierajú.

Apoštol Pavol napísal:

„Veď to, čo možno o Bohu poznať, je im (ľuďom) prístupné, Boh im to predsa odhalil. Jeho večnú moc a božstvo, ktoré sú neviditeľné, možno totiž od stvorenia sveta vidieť, keď ľudia premýšľajú o jeho diele.“ (Rim 1,19.20)

Veľkolepé dielo vesmíru, sveta, prírody i nás samotných nám ukazujú na stvoriteľa, aj keď ho nevidíme.

PRÍRODA SVEDČÍ O BOHU

Je možné, aby „slepá“ náhoda (vedecky zákon pravdepodobnosti) stála v pozadí vzniku vesmíru, sveta a života? Bola to skutočne „náhoda“, ktorá vytvorila na našu zem a všetky vhodné podmienky pre život na nej? napríklad:

• Krajiny sa pohybujú v takej vzdialenosti od slnka, aby na nej bola vhodná teplota (Jób 38,4.3)
• Krajina má práve takú veľkosť, aby si vďaka svojej príťažlivosti udržala svoju atmosféru (v.8.9)
• Rastliny spotrebúvajú oxid uhličitý, ktorý vydychujú živočíchy, a produkujú kyslík, ktorý živočíchy potrebujú
• Na zemi je hojná voda – látka potrebná k životu, pozoruhodný je jej kolobeh v prírode aj v organizme (Iz 55,10)
• Úžasný je život všetkých organizmov – je to zázrak vo svojej zložitosti, schopnosti sa rozmnožovať, vykonávať látkovú výmenu, konať životné funkcie (Sk 17,25; Iz 42,5)
• Bez Božieho stvorenia nie je možné vysvetliť schopnosť človeka myslieť, používať vôľu, pracovať tvorivým spôsobom (1 Moj 1,26.27)

V prírode existujú tisíce a tisíce dôkazov, ktoré potvrdzujú skutočnosť, že náš vesmír, náš svet a nás samotných stvorila mocná a inteligentná bytosť, ktorá má úžasný zmysel pre krásu, funkčnosť a radosť.

ČO O TOM PÍŠE BIBLIA?

„Či o tom neviete? Či ste nepočuli? Neoznámili vám to už na začiatku? Čo nechápete, kto položil základy zeme? Ten, ktorý sídli nad obzorom krajiny … K výšine zdvihnite zrakmi a hľaďte: Kto stvoril toto všetko? Ten, ktorý v plnom počte vyvádza zástupy hviezd a všetky volá menom; má obrovskú silu a úžasnú moc … Či neviete? Či ste nepočuli?… Večný Boh Hospodin, ktorý stvoril končiny zeme, neustáva ani nezomdlieva, nikto nemôže vystihnúť jeho rozum.“ (Iz 40,21.26.28)

Prečítaj si texty: Žalm 19,2-7; Žid 11,1-3; 1 Moj 1. kap.

VÝROKY VÝZNAMNÝCH BÁDATEĽOV PRÍRODY

Významní bádatelia prírody, geniálny mužovia, ktorým sa podarilo poodhaliť závoj tajomstva z mnohých záhad prírody, za svojím výskumom „uvideli“ prejavy a stopy Tvorcu vesmíru.

„Koho by sa nezmocnil obdiv voči všemocnému Tvorcovi, keď sa zamýšľa nad podivuhodným poriadkom vo vesmíre, ktorý pochádza z Božej múdrosti.“ (Mikuláš Koperník)

„Nádherný poriadok a súlad vesmíru mohol vzniknúť len podľa plánu všemohúci a vševedúcej Bytosti. To je môj posledný a najväčší poznatok.“ (Isac Newton)

„Len ten pozná múdrosť a veľkosť Stvoriteľa, kto sa snaží vyčítať jeho myšlienky z obrovskej knihy, ktorú nazývame príroda.“ (Justus von Liebig)

Boha v prírode nevideli však len muži žijúci v dobe, keď sa všeobecne v Boha verilo. Mnohí bádatelia 20. storočia, atómového veku, si uvedomujú, že všetko stvoril Boh. K tomuto poznaniu ich priviedol naozaj dôkladný výskum.

James Clark Maxwell, slávny fyzik, vyhlásil: „Slnečné sústavy sú dnes rovnako dokonalé, ako boli v deň svojho stvorenia. Kiež pochopíme, že tie naše najlepšie vlastnosti sú obrazom tej bytosti, ktorá na začiatku stvorila nebo a zem.“

Max Planck, zakladateľ kvantovej teórie, nositeľ Nobelovej ceny, povedal: „Nech sa pozrieme kamkoľvek a akokoľvek hlboko, nenájdeme rozpor medzi náboženstvom a prírodnými vedami. Naopak, v najdôležitejších bodoch medzi nimi nachádzame súlad. Náboženstvo a prírodné vedy sa nevylučujú, ako si dnes niektorí myslia, alebo ako sa iní obávajú, ale navzájom sa dopĺňajú a podmieňujú. Uvažovanie veriaceho sa Bohom začína, uvažovanie fyzika sa Bohom končí.“

Ernest Rutheford, zakladateľ nukleárnej fyziky, nositeľ Nobelovej ceny, povedal: „Ani triezvy učenec, ktorý >odčaroval< kúsok hmoty a tajomstvo života, nemusí pochybovať o existencii Boha. V nevedeckých kruhoch sa udržuje mylný názor, že učenec, ktorý pozná trochu viac, musí byť nevercom. Práve naopak, naša práca nás približuje k Bohu. Umocňuje našu úctu k jeho úžasnej moci, pred ktorou naše úbohé nástroje – aj keď sa zdajú Titanský dokonalé, biedne zlyhávajú.“

Ani geniálny vedec, Albert Einstein, sa netajil svojou vierou v Boha. Vyjadril sa veľmi pekne o moci viery v Boha: „Akokoľvek sa odlúči židovské učenie od prorokov a Kristovo učenie od neskorších cirkevných dodatkov, zostane čisté učenie, schopné vyliečiť všetko sociálne zlo ľudstva. Povinnosťou každého správne zmýšľajúceho človeka je, aby z tohto učenia vo svojom prostredí urobil živú silu.“

Uveďme si ešte profesora fyziky v Hamburgu, Carla von Weisäckera: „Teológovia uchovávajú tú pravdu, ktorá siaha hlbšie než prírodné vedy v našej dobe. Uchovávajú učenie o ľudskom bytí, ktoré má hlbší prameň než všetky novodobé poznatky. V našom živote vždy znova prichádza okamih, kedy sa sami pýtame po tejto pravde.“

Príroda nám približuje Boha, ktorý:

• Je nesmierne veľký a mocný, múdry a vševedúci (1 Moj 17,1; Job 42,2; Jer 32,17)
• Má zmysel pre krásu, symetriu a účelnosť (Mat 6,28.29; Žalm 50,2)

Dnes je však príroda narušená hriechom a ľudskou deštruktívnou činnosťou, takže jej svedectvo o Bohu je nezreteľné. (Rím 8,19-23) Avšak aj človek je hriechom narušený natoľko, že nie je schopný plne vnímať svedectvo o Bohu. (Rím 1,21-23)

2. Mravný zákon a svedomie

Immanuel Kant napísal: „Dve veci, čím častejšie a usilovnejšie o nich rozmýšľam, napĺňajú moju myseľ stále rastúcim obdivom: hviezdnaté nebo nado mnou a mravný zákon vo mne.“

„To bolo vždy presvedčením všetkých naozaj múdrych mužov, že mravný zákon nevymysleli ľudia, nezaviedli národy, ale že je niečím večným, čo platí na celom svete.“ (Cicero, O zákonoch II, 4, 8)

V rovnakom zmysle hovorí aj apoštol Pavol v liste Rimanom:

„Ak národy, ktoré nemajú zákon, samé od seba robia to, čo zákon požaduje, potom sú sami sebe zákonom, aj keď zákon nemajú. Tým ukazujú, že to, čo zákon požaduje, majú napísané vo svojom srdci, ako svedčí ich svedomie.“ (Rim 2,14.15)

Svedomie je viac než nepodplatiteľným sudcom, je Božím hlasom v človeku, je ukazovateľom k dobru a sudcom zla. Svedomie ukazuje, že všetci ľudia majú vo svojom vnútri napísaný rovnaký mravný zákon, ktorého prestúpenie je trestané výčitkami. Boh vložil ľuďom do vnútra mravný zákon, takže ľudia väčšinou dokážu rozlišovať medzi dobrom a zlom. Okrem toho Boh na každého človeka pôsobí prostredníctvom svedomia. Je to tichý a dôrazný hlas „Ducha Božieho“, ktorý „obviňuje“ ľudí z hriechu. (Ján 16,7.8) Avšak svedomie môže byť potlačené a tým sa stáva rovnako matným ukazovateľom na Boha ako porušená príroda. Preto bolo potrebné, aby sa Boh ľuďom zjavil ešte výraznejším, jasným spôsobom.

3. Božie zjavenie v Biblii

Neuplynulo ani mnoho storočí po tom, čo Boh stvoril svet a človeka a ľudia, ktorí sa rozhodli žiť bez Boha, začali o Bohu hovoriť zle, začali postupne tvrdiť, že neexistuje. Upadala viera, rozmáhala sa bezbožnosť, a pokiaľ ešte niektorí ľudia verili, považovali Boha za krutého despotu. Preto nebolo možné ponechať odovzdávanie správ o Bohu iba na ústnom podaní (tradíciu). Boh sa rozhodol, že nechá napísať knihu o sebe. Povolá si najskôr jednotlivca a neskôr celý národ za svoj vyvolený národ, povedie ho, bude mu dávať pokyny a rady k šťastnému životu a prosperite. Bude so svojím ľudom komunikovať prostredníctvom prorokov – ľudí, ktoré si povolá, a rôznymi spôsobmi im bude odovzdávať svoje posolstvo.

V priebehu mnohých storočí Boh tento plán uskutočnil. Postupne si povolával jednotlivých mužov a ženy a formou prorockých snov, videní a niekedy priamej reči im odovzdával svoje posolstvá. Na jeho pokyn ľudia tieto správy zaznamenávali, aby sa stali trvalým vodítkom a radcom ľudí. V Biblii nachádzame veľa historických správ, sú tam mnohé piesne, proroctvá, múdrosti a príslovia. Biblia sa zaoberá osudom ľudstva, jeho odpadnutím od Boha, popisuje našu strastiplnú životnú pút a Božiu ponuku záchrany. Tým hlavným bodom Biblie je však opis Boha. Jednotlivé verše, kapitoly a knihy sú ako kamienky nádhernej mozaiky, ktorá nám vykresľuje Boha, takého aký skutočne je. Keď sa nám podarí zhromaždiť a správne poskladať množstvo jednotlivých „kamienkov mozaiky“ – textov, ktoré opisujú Boha, potom spoznáme, aký skutočne je.

AKÉHO BOHA NÁM BIBLIA VYKRESĽUJE

„A Hospodin videl, že sa množí zlosť človeka na zemi… a mal bolesť vo svojom srdci.“ (1 Moj 6,5.6)

„A Hospodin idúc popri ňom volal: Hospodin, Hospodin silný Boh ľútostivý a milosrdný dlhozhovievajúci a veľký čo do milosti a pravdy, ktorý zachováva milosť tisícim a odpúšťa…“ (2 Moj 34,6.7)

„Dobroreč, moja duša, Hospodinovi, nezabúdaj na žiadne jeho dobrodenia! On ti odpúšťa všetky neprávosti, zo všetkých chorôb ťa uzdravuje, vykupuje zo skazy tvoj život … nenakladá s nami podľa našich hriechov … ako sa nad synmi zľutuje človek, zľutuje sa Hospodin nad tými, čo sa ho boja.“ (Žalm 103,1- 4.13)

„Lebo Boh tak miloval svet, že dal svojho jediného Syna, aby žiadny, kto v neho verí, nezahynul, ale mal večný život. Veď Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby skrze neho bol svet spasený.“ (Ján 3,16.17)

„Boh je láska.“ (1 Ján 4,8)

Po celé stáročia proroci hovorili a písali o Bohu ako o láske. Písali o tom, že je všemohúci, vševediaci, všadeprítomný, dobrý, trpezlivý… taký je Boh. Ľudia si však kládli otázku: Je skutočne Boh taký? Ako si to môžeme overiť? Radi by sme videli, ako by konal v našom prostredí, na našom mieste.

4. Najdokonalejšie Božie zjavenie je v Ježišovi Kristovi

„Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov; v tomto poslednom čase k nám prehovoril vo svojom Synovi.“ (Žid 1,1.2)

„Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, podrobeného pod zákon.“ (Gal 4,4)

Ježiš Kristus prišiel ľuďom zjaviť Boha – aký v skutočnosti je, ako koná, akú má povahu. Preto povedal:

„Keby ste poznali mňa, poznali by ste aj môjho Otca. Teraz ho už poznáte, lebo ste ho videli … Kto vidí mňa, vidí Otca.“ (Ján 14,7.9)

Akého Boha mohli ľudia spoznať v živote Ježiša Krista? Prečítajte si dôkladne všetky evanjelia (životopis Krista) a sami spoznáme a budeme ochotní dosvedčiť, že Kristus žil tým najkrajším a najšľachetnejším životom zo všetkých ľudí.

„Boh pomazal Ježiša z Nazareta mocou a Duchom. Ježiš chodil po zemi, všetkým pomáhal a uzdravoval všetkých, ktorí boli posadnutý diablom, lebo Boh bol s ním. A my sme svedkami toho všetkého …“ (Sk 10,38)

Kristus, Boží Syn, svojím životom na svete ukázal Božiu povahu, Boží záujem o nás, jeho spásnu aktivitu. Preto na konci svojho života mohol povedať:

„Ja som ťa oslávil na zemi, keď som dokonal dielo, ktoré si mi dal … Zjavil som tvoje meno ľuďom … Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja“ (Ján 17,4.6.24)

V osobe a živote Ježiša Krista spoznávame Boha, ktorý je

• VEĽKÝ A MOCNÝ (Ján 16,23.24)
• DOBRÝ A SÚCITNÝ (Mat 19,17; Luk 15,11-32)
• VNÍMAVÝ NA ĽUDSKÉ POTREBY (Mat 9,35.36)
• NESMIERNE TRPEZLIVÝ (Luk 13,34)
• OCHOTNÝ A SCHOPNÝ POMOCI (Mat 6,7.8.31-33)
• CHCE OBNOVIŤ NAŠE PȎVODNÉ ŠŤASTIE (Ján 3,16)
• MÁ SVOJ PLÁN ZO SVETOM, KTORÝ K TOMUTO CIEĽU VEDIE A RIADI (Mar 1,14.15; 13,29)
• RAZ ZÚČTUJE SO ZLOM A S HRIECHOM A OBNOVÝ PȎVODNÝ SÚLAD VO VESMÍRE (Mat 25,31-46)

Už Starý zákon nám približuje takého Boha. Avšak Nový zákon, ktorý detailne popisuje život Ježiša Krista, ukazuje, že Boh taký skutočne je, že to nie sú iba správy, ale životom overená skutočnosť. Tak sa Starý a Nový zákon dopĺňajú a tvoria jeden nerozlučný celok. Nový zákon tak dovŕšil zjavenie Boha, ktoré bolo zahájené v Starom zákone. Bibliu nie je preto správne deliť na Starý a Nový zákon, ale je správne brať a študovať ju ako jeden celok – knihu, ktorá nám sprostredkováva jedinečné Božie zjavenie, potvrdené životom Pána Ježiša.

---

Študijné otázky

1. Prečo si ľudia v priebehu dejín vytvárali bohov a akí to väčšinou boli bohovia?

2. K čomu vedie poctivý výskum tajomstiev a zákonov prírody a ľudského života mnohých bádateľov?

3. Čím podľa teba dokazuje svet okolo nás Božiu stvoriteľskú moc a existenciu?

4. Čo je to svedomie človeka a načo ukazuje? (Rím 2,14-15).

5. Prečo Boha nemôžeme ako ľudia vidieť? (Iz 59,1-2).

6. Máme však napriek tomu dostatočné možnosti, aby sme sa o ňom presvedčili? Ktoré možnosti to sú?

7. Prečo už príroda neposkytuje také zreteľné svedectvo o Bohu a jeho stvoriteľskej moci? (Rím 8,19-23).

8. Kde nachádzame najvernejší záznam o tom, aký Boh je a prečo je pre nás taký dôležitý? (Ján 5,39).

9. Prečo prišiel na svet Ježiš Kristus, Boží Syn? Akého Boha nám svojím životom priblížil? (Ján 14,6-11; Ján 3,16-17).