Pri jednom nedávnom rozhovore mi starší muž rozprával dávno zabudnutý zážitok z druhej svetovej vojny. Keď služobne cestoval vlakom, oproti nemu sa do kupé posadila mladá žena s malou dcérkou. Obe boli veľmi smutné. Pred niekoľkými dňami dostali správu, že ich najdrahší – manžel a otecko – padol na fronte. Mamička sa svojej dcérke snažila túto tragickú správu vysvetliť. Hovorila jej, že by na svojho otecka nemala nikdy zabudnúť, aj keď ho už nikdy neuvidí. Malé dievčatko chvíľu počúvalo a potom sa mamičky detsky spýtalo: „Mamička, to už sa s oteckom naozaj nikdy neuvidím? Povedz mi – ako dlho bude trvať vojna? Bude stále alebo to niekedy bude iné?“

Otázky tohto dievčatka majú oveľa hlbší význam. Aj my si kladieme otázky: Stretneme sa ešte niekedy s ľuďmi, ktorých nám smrť vytrhla z náručia? Skončí niekedy tento smutný život na svete, ktorý je tak často pretkaný problémami, chorobami, utrpením a sklamaním? V živote je určite aj veľa krásnych vecí a chvíľ, a predsa nakoniec človek zostarne a umiera. Aký svet čaká naše deti? Podarí sa po tisícročiach úprimných snáh vodcov, politikov a ekonómov vyspelej civilizácie vybudovať vytúžené, krásne spoločenstvo? Skôr naopak, rôznych problémov stále pribúda …

Keď začnem ľuďom rozprávať o tom, že Boh ľuďom zasľúbil „večný život v Božom kráľovstve“, niektorí sa pousmejú a zhovievavo povedia: „Sú to rozprávky. Nič také neexistuje. O čom sa ma to snažíte presvedčiť?“ Tak rozmýšľa veľa racionalisticky uvažujúcich dnešných ľudí. Túžia po šťastí, po mieri a predsa odmietajú jasné slová Biblie o tom, „čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“ (1 Kor 2,9)

Nikto však nemôže poprieť, že veľká časť proroctva z Biblie sa naplnila. Môžeme začať prorockým výkladom dejín z Dan 2. kapitoly. Rovnako verne sa naplnilo proroctvo o Mesiášovi Ježišovi Kristovi. Dnes je naplnenou minulosťou aj proroctvo o stredovekom prenasledovaní a veľmi presne sa plnia proroctvá Pána Ježiša o znameniach „doby konca“. Preto nemusíme pochybovať, že čoskoro sa naplní najväčšie zasľúbenie o Kristovom príchode, o tom, že vzkriesi mŕtvych a všetkým verným dá život večný.

I. TAJOMSTVO A PORADIE VZKRIESENIA – ZÁRUKA NAŠEJ VIERY

Všetci ľudia zomierajú. Biblia však učí, že smrť nie je definitívnym koncom. Keby nebolo vzkriesenia, viera v Boha a vlastne ani ľudský život by nemali žiadny zmysel.

„Lebo ak nie je vzkriesenie z mŕtvych, nebol vzkriesený ani Kristus. Ak nebol však Kristus vzkriesený, je vaša viera márna, ešte ste vo svojich hriechoch… Ak máme nádej v Kristovi len pre tento život, sme najúbohejší zo všetkých ľudí. ALE KRISTUS VSTAL Z MŔTVYCH.“ (1 Kor 15,16-20)

Učenie o vzkriesení mŕtvych a o večnom živote je najdôležitejším bodom kresťanskej viery.

AKÚ ZÁRUKU DAL BOH ĽUĎOM?

Starý zákon je doslova pretkaný uisteniami, že Boh veriacim ľuďom zase vráti život. To, čo Boh vyslovil, môžeme my, ľudia, brať ako skutočnosť. Boh sa nemení a všetko, čo povedal, splní (Iz 55,8-11). Preto Jób povedal: „Po všetky dni vymeraného času očakávať budem, dokiaľ len nepríde moja premena. Zavoláš a ja sa Ti ohlásim.“ (Jób 14,15.15)

O niekoľko odsekov ďalej čítame: „Ja viem, že môj Vykupiteľ žije a posledný sa postaví nad prachom… zo svojho tela uvidím Boha“ (Jób 19,25.26)

Podobnú istotu vyjadril aj významný prorok Daniel: „A v tom čase bude vyslobodený tvoj ľud, každý, kto je zapísaný v knihe. Mnohí z tých, ktorí spia v prachu zeme, sa prebudia, jedni k životu večnému, druhí k hanbe a večnej potupe.“ (Dan 12,1c, 2)

Uplynuli stáročia a umierajúci ľudia si stále pálčivejšie uvedomovali, že otrokár satan „neprepúšťa väzňov hrobu“ (Iz 14,17). Smrť a hrob víťazili. Ľudia síce verili Božím sľubom, ale potrebovali niečo viac – záruku a istotu, že budú vzkriesení, že zasľúbenia o večnom živote sú pravdivé. Aby ľuďom túto istotu dal, prišiel na svet Ježiš Kristus, Boží Syn. Vyhlasoval, že je víťazom nad smrťou, že má moc nad životom (Ján 2,19-22; Ján 11,25). Kristus však urobil niečo viac. Počas troch rokov svojej pozemskej služby vzkriesil niekoľko ľudí (Mat 9, 23-25; Luk 7,11-15; Ján 11,43.44). Títo ľudia však ešte nedostali nové, nesmrteľné telo, a preto znovu zomreli. Nakoniec Kristus priniesol najväčší dôkaz. Ako „prvorodený z mŕtvych“ (Zj 1,5; 1 Kor 15,20). Ježiš Kristus vstal z mŕtvych tri dni po svojej smrti. To bolo najväčšie víťazstvo na tomto svete – víťazstvo nad smrťou. Kristus dal ľuďom vrcholný dôkaz, že všetky Jeho zasľúbenia sú verné a pravdivé.

Biblia odhaľuje podstatu vzkriesenia

Krátko po odchode apoštola Pavla začali niektorí veriaci v korintskom zbore spochybňovať vzkriesenie. Pýtali sa: Je vzkriesenie vôbec možné? Aké telo budú mať vzkriesení ľudia? … Apoštol vo svojom liste do Korintu podrobne odpovedá na otázky týkajúce sa vzkriesenia. V 15. kapitole ukazuje na to, že Kristovo vzkriesenie nám poskytuje záruku (v. 1-12). Ak to nie je pravda, celé kresťanstvo je zbytočné (v. 13-19). Avšak Kristus vstal a tým získavajú nádej všetci (v. 20-34). Vzkriesenie sa podobá procesu, keď zo semienka vyrastie nová rastlina (v. 35-39). Sú rôzne telá – zvieratá, ľudia – a sú aj duchovné telá (v. 40.41). Duchovné telo však nekonečne prevyšuje toto pozemské a dočasné (v. 42-50). Veriaci ľudia dostanú toto skutočné, slávne, nesmrteľné telo pri druhom príchode Ježiša Krista (v. 50-58).

Vzkriesení ľudia budú mať nové, krásne, zdravé telo! Bude to telo podobné tomu, aké mali ľudia pred pádom do hriechu, podobné tomu, aké mal Ježiš Kristus po svojom vzkriesení.

Biblia neučí, že v okamihu smrti opúšťa telo „duša“ človeka v akejsi nehmotnej, astrálnej forme a žije ďalej! Biblia jasne učí, že človek smrťou dočasne končí svoju vedomú existenciu (Kaz 9,5.6), jeho telo sa rozpadá v prach (1 Moj 3,19), jeho duch (princíp života) sa vracia k Bohu – darcovi života (Kaz 12, 7) a človek „spí“ (Ján 11,11) a čaká na veľký Kristov deň vzkriesenia (Jób 14,14.15). Až potom človek dostane nesmrteľné a dokonalé telo (1 Kor 15,42.51-54).

Doba a poradie vzkriesenia

Niektoré biblické texty hovoria jednoducho o vzkriesení ako takom a nerozlišujú medzi vzkriesením spravodlivých a bezbožných (Ján 5,25). Ďalšie biblické texty špecifikujú, kto sa na ktorom vzkriesení bude podieľať. V podstate budú dve veľké vzkriesenia (Ján 5,28.29; Dan 12,2).

Prvé vzkriesenie prebehne pri druhom slávnom príchode Ježiša Krista, ktorý svojim mocným hlasom povolá k životu všetkých veriacich žijúcich od Adama až do doby konca (1 Tes 4,15.16 a 1 Kor 15,51.52). Preto mohol Ján napísať: „Blahoslavený a svätý, kto má podiel na prvom vzkriesení. Nad tým druhá smrť nemá moci.“ (Zj 20,6)

Druhé vzkriesenie prebehne v závere tisícročného obdobia, keď skončí súd nad pôvodcom zla a nad bezbožnými ľuďmi. Ján o tom napísal: „Ostatní mŕtvi neožili, kým sa nedovŕšilo tisíc rokov.“ (Zj 20,5) Ak pre účastníkov prvého vzkriesenia platilo „blahoslavení“, potom pre účastníkov druhého vzkriesenia platí „beda“. Bude to totiž vzkriesenie k vysloveniu a vykonaniu trestu večnej smrti (Dan 12,2).

Potom bude naša Zem očistená ohňom a Boh ju znovu pretvorí do krásnej a novej podoby. Stane sa večným domovom vykúpeného ľudu, začne nový život (Zj 21. a 22. kapitola).

II. ČO ZNAMENÁ „BOŽIE KRÁĽOVSTVO“ A „VEČNÝ ŽIVOT“?

V modlitbe „Otče náš“ ľudia prosia: „Príď kráľovstvo Tvoje.“ Čo tento termín znamená? Rôzne filozofické smery a rôzne náboženstvá chápu termíny „večný život“ a „Božie kráľovstvo“ úplne rozdielne. Jedni tvrdia, že duša človeka pri smrti odchádza do „večnej blaženosti“, kde spokojne žije bez tela, ktoré bolo jej väzením. Iní tvrdia, že to je akési tajuplné vnútorné splynutie, vedomie s mocou všehomíra, akási „nirvána“. Ateisti naopak tvrdia, že po smrti je už iba veľké NIČ. Čo však hovorí o večnom živote Božia kniha Biblia?

Starozákonné zasľúbenia

Od chvíle, keď ľudia stratili svoj domov v raji a pociťujú márnosť života, túžia po živote v Božom kráľovstve, v Božej prítomnosti, o ktorý ich pripravil hriech. Dobrý Boh sa rozhodol, že ľuďom ponúkne možnosť, aby znovu získali večný život: „Lebo Boh tak miloval svet, že dal svojho jediného Syna, aby nikto, kto v Neho verí, nezahynul, ale mal večný život.“ (Ján 3,16)

V Starom zákone nachádzame veľa textov, ktoré hovoria o krásnom budúcom domove. Ďalšie texty popisujú, ako ľudia tento domov očakávali. O Abrahámovi je povedané, že „upínal nádej k mestu, ktorého staviteľom a tvorcom je sám Boh“ (Žid 11,10). Ďalšie vyznávali, „že sú na zemi len cudzincami“ a „dávali najavo, že po pravej vlasti ešte len túžia“ (v. 13.14). Mojžiš „upieral svoju myseľ k budúcej odplate“, a preto sa zriekol egyptského trónu a viedol svoj izraelský ľud púšťou do zeme zasľúbenej (v. 26).

Ako chápali títo ľudia večný život a Božie kráľovstvo? Celý rad starozákonných prorokov, ako Jeremiáš, Ezechiel, Hozeáš a zvlášť Izaiáš, popisujú krásny život vykúpených ľudí na Novej zemi, ktorú Boh dá ľuďom.

Mnohé z týchto textov síce väčšinou hovoria o stave, ktorý by bol nastal, keby bol izraelský národ Boha skutočne počúval. Boh chcel prostredníctvom Izraela bohato žehnať ostatným národom, celému svetu. (Hovoria o tom najmä kapitoly 25, 26, 32, 35, 65 a 66 z Izaiášovho proroctva.) Keďže však izraelský národ Boha nepočúval a zlyhal, väčšina Božích zasľúbení sa naplní až na Novej zemi, ktorú Kristus pripravuje ako domov pre vykúpených.

Novozákonný obraz života na Novej zemi

Pán Ježiš hneď na začiatku svojej zvestovateľskej služby kázal na tému: „Čiňte pokánie, lebo sa priblížilo Božie kráľovstvo.“ (Mar 1,15) Čo Kristus myslel týmito slovami? Že už za svojho života a pôsobenia obnoví zem do pôvodného stavu a zničí zlo? Mnohí nacionalisticky chápajúci Židia to tak pochopili, a preto čakali vojnu s Rimanmi a oslobodenie Izraela. Kristus však mal na mysli niečo iné. Čas, keď Boh zničí zlo a obnoví zem, má prísť o mnoho tisícročí neskôr. Pán Ježiš myslel na inú dôležitú skutočnosť. Prišiel založiť „kráľovstvo, ktoré nie je z tohto sveta“ (Ján 18,36). Prišiel založiť svoju Cirkev, skupinu ľudí, ktorým boli odpustené hriechy, ktorí sa nechali vnútorne premeniť mocou Ducha Svätého, ktorí s Božou pomocou začali budovať svoje nové povahy a nové vzťahy lásky medzi sebou. Začal budovať „svoje kráľovstvo“ vnútri ľudských sŕdc. Preto raz povedal svojim učeníkom, že „Božie kráľovstvo je medzi vami“ (Luk 17,21). To znamená, že do nového prostredia, ktoré Kristus pripravuje pre vykúpených, budú môcť vojsť len vnútorne premenení ľudia! Tí, ktorí v kráľovstve „milosti“ žili a zamilovali si zásady, ktoré platia v nebi. Božie kráľovstvo v tomto zmysle začína už tu, na svete, v Božej Cirkvi, v rodinách, v ľudských srdciach. Preto Kristus vo svojich praktických kázaniach kládol taký dôraz na tvorbu našej povahy, na kvalitný vzťah lásky, na odpustenie a vzájomnú ohľaduplnosť. Len spoločenstvo, ktoré je postavené na týchto zásadách, môže stáť a trvať po celú večnosť!

Krátko pred svojou smrťou, vzkriesením a odchodom zo sveta Kristus učeníkov povzbudil krásnym výrokom: „Nech sa neľaká vaše srdce! Veríte v Boha, verte aj vo mňa. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby tomu tak nebolo, povedal by som vám to. Ale teraz odchádzam, aby som vám tam pripravil miesto. A keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem si vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som JA.“ (Ján 14,1-3) Pán Ježiš odišiel, aby pre vykúpených pripravil miesto. Aké?

Popis Novej Zemi

Prvé dve kapitoly Biblie rozprávajú o krásnom domove, ktorý Boh pripravil pre človeka. Posledné dve kapitoly popisujú to isté – až skončí nadvláda hriechu, Boh znovu stvorí pre ľudstvo krásny domov. Bude to skutočné miesto, na ktorom budú žiť skutoční ľudia, žijúci skutočným, plným a krásnym životom. Pri čítaní Jánovho popisu Novej zemi nachádzame výraz „Nový Jeruzalem“ (Zj 21,2). Bude to „hlavné mesto“ tej Novej zeme. Jeruzalem v hebrejčine znamená „mesto pokoja“. Tento pozemský Jeruzalem nebol až na malé výnimky mestom pokoja, avšak ten nový bude. Už nebude hriech, choroby, bolesti, závisť či vojny. Asi si nevieme úplne predstaviť život bez týchto tieňov. Je to však skutočnosť. Nebude tam hriech!

Ján v prorockom videní uvidel nádheru Nového Jeruzalema a potom cítil, aký je ľudský slovník chudobný, aby vystihol krásu Novej zemi. Píše, že toto mesto je vystavané z najkrajších a najkvalitnejších materiálov ako sú drahokamy, zlato, striebro, perly.

Avšak ešte dôležitejšie než drahý materiál je skutočnosť, že do tohto mesta, na našu Zem, Boh premiestni svoj trón a „naveky bude so svojim ľudom“ (Zj 21,3). To znamená, že naša malá, hriechom odcudzená planéta sa stane stredom vesmíru. To je veľký dôkaz lásky Božej k stratenému a potom znovu nájdenému ľudstvu. Veriaci vykúpení budú môcť udržiavať osobný kontakt s anjelmi, ale aj so samotným svätým Bohom. A toto spoločenstvo bude zárukou netušených všestranných možností rozvoja človeka.

Keď sa mal narodiť Ježiš Kristus, anjel vyzval Jozefa, aby prijal Máriu aj s dieťaťom, ktoré sa jej malo narodiť. Vtedy anjel pripomenul slová proroka Izaiáša: „… dáš mu meno Immanuel – Boh s nami.“ Kristus prišiel na svet ako Boží Syn, aby Boh bol s nami. Vyslobodil nás od hriechu, aby sme mali právo byť s Ním. A keď obnoví zem, splní sa proroctvo Izaiáša v plnej miere. Boh bude skutočne s nami, my budeme žiť v Jeho blízkosti.

Jeden starý veriaci človek ochorel a vedel, že sa pomaly blíži záver jeho života. Prišiel ho navštíviť iný zbožný človek, ktorý sa umierajúceho snažil nejako povzbudiť. Začal mu rozprávať o krásach Novej zeme, o ovocí, ktoré tam budeme jesť. O perlových bránach Nového Jeruzalema, o zlatom vykladaných uliciach. Umierajúci kresťan chvíľu počúval nadšené rozprávanie, avšak po chvíli priateľa prerušil slovami: „Daj mi pokoj s tým haraburdím. Ja sa najviac teším, až uvidím svojho nebeského Otca.“

Tým najkrajším okamihom bude ten, keď tvárou v tvár uvidíme nášho dobrého Boha, ktorý bol ochotný za nás dať tú najvyššiu cenu, život svojho Syna. Bude to chvíľa, keď sa pozrieme do láskyplných očí Pána Ježiša.

Život vykúpených na Novej zemi

Zj 22,3-5 hovorí o tom, že vykúpení budú s Kristom kraľovať. Nevieme, do akej miery budú ľudia zaangažovaní do správy Božieho kráľovstva, jedno je však isté, vláda nad svetom, ktorú ľuďom kruto z rúk vytrhol satan, im bude vrátená (Gen 1,28). Na Novej zemi budú ľudia pracovať, stavať si domy (z najkvalitnejšieho materiálu), pestovať úžitkové plodiny pre seba (nie, aby potom niekto iný žal). Budeme môcť ďaleko viac využiť svoje schopnosti a potenciál. Budeme sa môcť venovať štúdiu prírody a nebudeme v tom obmedzení časom ani nedostatočnosťou svojich zmyslov ako dnes. Navyše sa budeme môcť pýtať na rôzne veci nebeského Otca. Hriechom neobmedzovaná myseľ sa s potešením bude zaoberať zázrakmi prírody a života. Človek bude môcť bez obmedzení zdokonaľovať všetky svoje schopnosti a pestovať všetky šľachetné a povznášajúce záujmy. Dnes nevieme pochopiť to, že pri práci a štúdiu nebudeme pociťovať únavu či znechutenie. Aj keď budú splnené najsmelšie predstavy a plány, vždy znova pred nami vzniknú nové ciele na dosiahnutie, nové zázraky k obdivu, nové skutočnosti, ktoré budeme môcť študovať.

Celý večný život vo všetkej kráse by však bez Krista bol bezvýznamný! Tou najväčšou témou, ktorú nikdy nebudeme môcť plne obsiahnuť, bude Kristova láska. V nej nájdeme plné vnútorné uspokojenie.

Pán Ježiš prišiel na svet preto, aby slúžil strateným a tým, ktorí to potrebujú. Svojich nasledovníkov nabáda k rovnakému spôsobu života (Mat 20,28). Dnes by veriaci ľudia mali ochotne slúžiť iným, viesť ich ku Kristovi. A na Novej zemi nám bude daná nesmierna prednosť, aby sme slúžili Jemu (Zj 22,3).

Každú sobotu sa budú vykúpení zhromažďovať k zvláštnej bohoslužbe. Tam už nebudú vyučovať ľudia ľudí. Bude nás vyučovať sám Spasiteľ a priamo Jemu budú môcť vykúpení vzdávať česť a chválu (Iz 66,23; Zj 5,12.13).

Čo na Novej zemi nebude

„On im zotrie každú slzu z očí: nebude už smrti ani žiaľu, náreku ani bolesti viac nebude, lebo starý svet pominul … Ale zbabelci, odpadlíci, zvrhlíci, vrahovia, nečistí, čarodejníci, modloslužobníci a všetci luhári dostanú svoj diel v jazere ohnivom.“ (Zj 21,4.8)

Pôvodca hriechu – satan – spolu s padlými anjelmi a všetkými ľudskými prívržencami bude zničený. Bude zničený hriech a ukončená nadvláda smrti. Vo vesmíre opäť zavládne súlad a láska. Nikto už nebude mať túžbu vrátiť sa do hriechu, pretože všetci s ním mali tú najhoršiu skúsenosť. Všetko bude nové a krásne – až na Ježišove ruky a nohy, v ktorých bude po celú večnosť vidieť jazvy po krutých ranách hriechu. A práve tieto jazvy budú večnou pripomienkou Božej lásky a zárukou, že už nikdy nevznikne hriech.

V reklamných novinách a v komerčnom vysielaní rozhlasu a televízie v Spojených štátoch sa objavila pozoruhodná ponuka pre najzámožnejších ľudí na svete. Jedna spoločnosť predáva letenky na lety raketoplánom do kozmu. Za niekoľko dní do vesmírneho priestoru sú ľudia ochotní zaplatiť milióny dolárov. Aj napriek horibilným cenám je o lety veľký záujem.

Nemusíme sa trápiť nad tým, že si taký výlet nemôžeme dovoliť. Boh nám ponúka ďaleko atraktívnejší „výlet“ do kozmu. Nie niekoľko desiatok či stoviek kilometrov od Zeme v malom uzavretom priestore raketoplánu. Nie na niekoľko dní či týždňov a potom sa vrátia do starých problémov života na Zemi.

Boh každému z nás ponúka skutočnú cestu na tisíc rokov do neba a potom život bez konca na Novej krásnej zemi v prítomnosti samotného Stvoriteľa. Nad takouto ponukou je potrebné vážne pouvažovať.

---

Študijné otázky

1. Na základe čoho môžeme predpokladať, že sa splnia všetky Božie sľuby a predpovede? 2. Petr 1,19

2. Akú záruku dal Boh ľuďom, že raz bude vzkriesenie k večnému životu? 1. Kor 15,3n

3. Aké telo budú mať vzkriesení ľudia? 1. Kor 15,50n

4. Ktoré dve vzkriesenia budú podľa Biblie a kedy nastanú? Dan 12,2

5. Čo označuje biblický výraz „Božie kráľovstvo“? Kde a kedy začína a kde a kedy dosiahne plné naplnenie? Luk 17,21

6. Ako má podľa Jánovho popisu vyzerať nová zem? Zj 21

7. Čo budú robiť vykúpení na novej zemi?

8. Na čo sa na novej zemi najviac tešíš?

9. Čo na novej zemi nebude?