NEPRIATEĽ STAVIA CIRKEV PROTI BOHU

Najväčšie odcudzenie v dnešnej dobe môžeme sledovať tam, kde by mali existovať najhlbšie vzťahy – v rodinách. Uvediem príklad. Mladé dievča sa vydá a jej nastávajúci uisťuje ju aj jej rodičov o svojej náklonnosti. Zanedlho po svadbe však zisťuje, že jeho manželka má stále pekný vzťah k svojim rodičom, a začína žiarliť. Postupne si začína svoju manželku k sebe pripútavať sebeckými putami a odrádza ju od rodičov. Snaží sa jej rodičov zoškliviť v jej pohľade. Nakoniec sa mu jeho zámer podarí – vlastná dcéra stojí proti svojim rodičom. K takej zmene je treba veľa podozrievania, nelásky, kritiky a tvrdosti. Žiaľ, že dnes k podobným odcudzeniam dochádza, a to na najrôznejších rovinách. Deti sa odcudzujú rodičom, rodičia sa stavajú proti deťom, proti sebe, rozpadávajú sa manželstvá, rodinné zväzky… Je to veľmi smutné.

Biblia opisuje podobný príbeh, ktorý sa odohral na inej rovine. Boh si z mnohých národov vyvolil jeden, aby sa stal jeho zvláštnym predstaviteľom. 5 Moj 7,6-8 hovorí, že to urobil z lásky. Urobil všetko pre to, aby Izraelci mohli žiť šťastným a príkladným životom. Izaiáš Božiu starostlivosť prirovnal k starostlivosti vinára o svoju vinicu (Iz 5,1-4). Avšak Izraelci, namiesto toho, aby opätovali Božiu lásku, začali sa sebecky zaoberať len vlastnými záujmami, nechávali sa zlákať modloslužbou okolitých národov a opúšťali Bohom stanovené princípy, Satanovi sa podarilo postupne ich odviesť od Boha na svoju stranu! Zvody nepriateľa boli vždy veľmi atraktívne. Nakoniec sa mu podarilo postaviť starozákonnú cirkev proti Bohu. Nastala skutočne paradoxná situácia. Židia v dobe Krista sa domnievali, že slúži Bohu, pritom však stáli proti nemu. Svoj postoj potvrdili tým, že ukrižovali Ježiša Krista, Božieho Syna.

Keď Kristus po rokoch vyčerpávajúcej práce a kázania založil novozákonnú cirkev a zveril jej poslanie, aby šla a kázala evanjelium, prejavoval určité obavy: Nesklame jeho Cirkev rovnako ako izraelský národ? Nepodarí sa nepriateľovi oddeliť „telo“ od „hlavy“, „nevestu“ od „ženícha“? Bude cirkev v nasledujúcich storočiach plných problémov, prenasledovania a na druhej strane v časoch pokoja a pohody, stále verná svojmu Pánovi? Bude úspešnejšia ako cirkev starozákonná? Boží nepriateľ je veľmi prispôsobivý a dokázal vždy veľmi úspešne využívať možnosti doby. Vždy sledoval jeden cieľ: odvrátiť Cirkev od Boha, zastaviť jej zvestovateľské úsilie a zdiskreditovať Boha v ľudských očiach. Podarí sa mu to? Čo o tom hovoria proroctvá Biblie?

I. HISTÓRIA ODPADNUTIA SA OPAKUJE

Na rozdiel od nás, ľudí, Boh pozná presný beh dejín dopredu. Preto sú Božie prorocké výroky zaznamenané v Biblii pre človeka tak fascinujúce.

„Ja som Boh a iného niet … Od počiatku oznamujem, čo sa v budúcnosti stane a od pradávna veci, ktoré sa ešte nestali, ktorý hovorím: Moja rada stojí a robím všetko, čo sa mi len páči… Áno, ja som hovoril, aj to privediem, umienil som si, aj to učiním.“ (Iz 46,9-11) „Nebo a zem pominú, ale moje slová nikdy nepominú.“ (Mat 24,55)

A. BIBLICKÉ PROROCTVÁ

Prečo Boh prorokom odhaľoval budúce udalosti? Čo Boh sleduje tým, že ľuďom odkrýva tajomstvom zahalenú budúcnosť? Dôvodov, prečo Boh dal ľuďom proroctvá, je niekoľko.

Chce ľuďom ukázať svoju veľkosť, múdrosť a schopnosti. Len On pozná vývoj budúcnosti dopredu: „Ja som Boh… Od začiatku oznamujem, čo sa stane v budúcnosti“ (Iz 46,9.10)

Proroctvo dávalo ľuďom orientáciu v problémoch v rôznych dobách. Apoštol Peter napísal, že „proroctvo je ako svieca, ktorá svieti na temnom mieste, dokiaľ nenastane deň.“ (2 Petr 1,19) Naplnené proroctvá dávajú ľuďom záruku, že sa skutočne splnia všetky Božie sľuby, aj tie najväčšie. Ľudia pred potopou neverili Noemovi, že príde potopa. Ona však nastala! Ľudia pred narodením Krista neverili, že sa narodí Mesiáš, on však prišiel. Dnešným ľuďom pripadá nemožné, že by Kristus mohol prísť druhýkrát. Jeho sľub sa tiež splní! (Izaiáš 55,10.11) píše, že Božie slovo vychádzajúce z jeho úst „zdarne vykoná, k čomu bolo poslané“. Splnené proroctvá posilňujú vieru ľudí (Ján 13,19; 14,29).

Existuje ešte jeden dôležitý dôvod. Proroctvá majú cirkvi a veriacim ľuďom pomôcť k bdelosti, k tomu, aby sa vyhli nebezpečenstvám, odpadnutiu a klamom nepriateľa! Preto nás Kristus na konci svojho najdôležitejšieho prorockého kázania vyzval: „Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán“ (Mat 24,42)

Boh najmä v knihe Daniel a Zjavenie prorocky načrtol dejiny Cirkvi dopredu – jej úspechy a víťazstvá, ale aj prenasledovanie, ochabnutie a dokonca aj odpadnutie.

B. PROROCKÉ VAROVANIE PRED ODPADNUTÍM

Boh už v Danielovom proroctve začal predpovedať udalosti, ktoré sa budú odohrávať od doby Danielovej až „do času konca“ (Dan 2,28.29; 8,17). Proroctvá sa týkajú striedania ríší, zápasu politických síl (Dan 7,16.17), ale zvlášť osudov cirkvi, jej miesta, života, úspechov a prehier v dejinách (Dan 7,21 a i.). V prorockých spisoch nachádzame určité tematické celky, v ktorých Boh sleduje pohľad na cirkev vždy z určitého uhla. Najskôr bývajú načrtnuté základné údaje, ktoré ďalšie texty rozvíjajú v detailoch.

STRUČNÝ PREHĽAD ZÁKLADNÝCH PROROCTIEV

V 2. kapitole knihy Daniela Boh odhalil základný prorocký náčrt. Používa obraz kovovej postavy a kameňa, ktorý ju na konci rozdrtil. Zlatá hlava (Dan 2,37.38) predstavovala Babylonskú ríšu (606-538 pr. n. l.), Strieborná hruď bola obrazom Médoperzskej ríše (Dan 2,39 – r. 538-r . 331). Medené brucho (Dan 2,39b) symbolizovalo Grécku ríšu (331-161 pr. Kr.). Železné nohy sú výstižným obrazom Rímskej ríše (Dan 2,40 – r. 161 pr. n.l. až r. 476 n.l.). Nohy zlepené z hliny a železa (Dan 2,41-43) hovoria o dlhých storočiach vojen, zjednocovacích snahách v Európe a Malej Ázii. Pád veľkého kameňa predstavuje slávny príchod Ježiša Krista (Dan 2,44.45).

7. kapitola Danielovho proroctva opisuje rovnaké ríše pomocou iných symbolov. Babylonskú ríšu prirovnáva ku levovi (Dan 7,4), Médoperzskú k medveďovi (v. 5), ríšu Grécku k leopardovi (v. 6) a Rímsku ríšu opisuje ako „strašné, príšerné a mimoriadne mocné zviera“ (v. 7). Po tomto stručnom popise politických síl sa Daniel začína obšírne dotýkať určitej moci, ktorá začína na dlhé stáročia zasahovať do náboženskej oblasti, do života Cirkvi. Daniel vo videniach videl až za oponu viditeľného sveta. Snaží sa nám ukázať, že vo svete okrem vládcov viditeľných mocností, pôsobia aj mocnosti duchovné. Na jednej strane je to Boh a Jeho anjeli (Žid 1,13) a na druhej je to satan so svojimi padlými anjelmi (Ef 6,11.12).V celých dejinách sveta prebieha v neviditeľnej oblasti nezmieriteľný zápas (Zj 12).

Daniel v 7. kapitole opisuje pozvoľný nástup a pôsobenie zvláštnej moci, ktorá „viedla vojnu proti svätým“ a „proti Bohu“ (Dan 7,8.21). Užasnutý prorok preto túži po tom, aby sa o tejto moci a o jej pôsobení dozvedel čo najviac (Dan 7,8.11.19). V tomto videní dostal mnoho rád a zaujímavých detailov o „malom rohu“ ako je táto moc nazvaná:

1. Táto moc vzniká časovo až po zániku Rímskej ríše (v. 7.8. – Desať rohov – desať častí starej ríše Rímskej).
2. Roh bol najskôr „malý“ (v. 8), potom „vyrástol“ a „bol na pohľad väčší ako iní“ (v. 20).
3. Pri svojej rozpínavosti „vylomil tri z okolitých rohov“ (v. 8).
4. „Mal ústa, ktoré hovorili veľké veci a rúhania“ (v. 8.11.20).
5. „Mal oči podobné očiam ľudským“ (v. 8.20).
6. „Povedie vojnu proti svätým“ (v. 21).
7. „Bude pomýšľať na to, že zmení časy a zákon“ (v. 25).
8. Bude vládnuť presne vymedzenú dobu (v. 25).

Daniel vo svojej dobe ešte nič nevedel o tom, že izraelský národ sa navráti zo zajatia do Palestíny, že sa znovu postaví proti Bohu a ukrižuje Mesiáša. Nič nevedel o povolaní novozákonnej Cirkvi, o jej neskoršom odklone od Boha, od Jeho Slova, o úpadku stredovekej cirkvi, kedy sa podľa slov J. Á. Komenského „matka premenila na macochu, ba na netvora, ktorý požiera svoje vlastné deti“.

Boh tento smutný vývoj cirkvi predpovedal – nie preto, že sa to muselo stať! – Ale preto, aby zabránil tejto tragédii!

Proroctvá zaznamenané v Dan 7. a 8. kapitole sa netýkajú iba starozákonnej doby, ako tvrdia niektorí vykladači, pretože tu máme jasné výroky o tom, že toto proroctvo siaha až „do času konca“ (8,17). Tieto proroctvá pojednávajú o dobe Božieho súdu a dotýkajú sa toho, čo sa má odohrávať v záverečnej dobe na zemi aj v nebi (Dan 7,9.10; 13.14; 26.27).

Ôsma kapitola Danielovho proroctva sa ešte raz vracia k zápasu Médoperzskej ríše s Gréckou svetovládou. Baran s dvoma rohmi predstavuje Médoperziu (v. 3) a kozol s jedným rohom predstavuje Grécko na čele s Alexandrom Veľkým (v. 5). V ďalších veršoch sa prorok venuje opäť pôsobenia onej moci – „malému rohu“ a opisuje ďalšie detaily jeho pôsobenia (v. 9-14).

Keď anjel Gabriel potom Danielovi živo opisuje(v. 16.17) pôsobenie onej moci, utrpenie verných, zápas proti Bohu a Jeho pravde (v. 23-26), Daniel pochopil, že to všetko robí nepriateľ pod rúškom kresťanstva, že sa satanovi podarí postaviť cirkev proti Bohu i keď bude stále žiť v domnienke, že Bohu slúži. Toto všetko na proroka zapôsobilo tak, že ťažko ochorel (v. 27).

Na starozákonné obrysové proroctvo o osude Božieho ľudu nadväzuje prorocká kniha Zjavenie Jána a rozvíja ho.

II. KRÍZA NOVOZÁKONNEJ CIRKVI VEDIE K ODPADNUTIU

Pokiaľ sa zaoberáme proroctvami, potom medzi novozákonnými knihami zaujíma zvláštne postavenie kniha Zjavenie Jána. Dlhé storočia ľudia túto apokalyptickú knihu považovali za tajomnú, nezrozumiteľnú. Samotný jej názov však naznačuje niečo iné: „Zjavenie Ježiša Krista“ (Zj 1,1). Upútajú nás dve myšlienky:

1. Zjavenie – táto kniha teda nie je ukrytím, zahalením Božích tajomstiev, ale zjavením, odhalením.
2. Ježiša Krista – celá Biblia zjavuje Ježiša Krista.

Cieľom tejto knihy nie je len ukazovať na to, čo proti Cirkvi robí satan, ako bojuje, klame, zvádza. Omnoho dôležitejšie je vedieť, čo v prospech Cirkvi robí jej zakladateľ a Pán, jej ochranca a pomocník – Ježiš Kristus. Ak nepriateľ satan spôsobuje úpadok, rozdelenie a konečne smrť, potom Ježiš Kristus zaručuje pokrok, šťastie a konečné víťazstvo. Potom však ako jednotlivci aj ako Cirkev musíme pochopiť, aké dôležité je varovať sa klamom satana a zostať v úzkom spojení so Spasiteľom.

Kniha Zjavenie je vlastne prorockým náčrtom života cirkvi v tomto svete od Kristovho nanebovstúpenia až po jeho druhý príchod.

A. ETAPA VÝVOJA CIRKVI PODĽA PROROCTVA A V SKUTOČNOSTI

V Zj 1,19 čítame: „Napíš teda, čo si videl – to, čo je, aj to, čo sa má stať potom.“ A hneď vo v. 20 Ján hovorí o cirkvi.

2. a 3. kapitola Zjavenia predkladá sedem listov, posolstvo „siedmich zborom“. Ich mená prezrádzajú, že išlo o kresťanské zbory v Jánove dobe v Malej Ázii. Keďže kniha opisuje nielen to, „čo je“, ale aj „to, čo sa má stať potom“, potom pod jednotlivými zbormi chápeme jednotlivé etapy kresťanskej cirkvi v dejinách. Pozorným štúdiom zistíme, že cirkev podľa tohto popisu prechádzala dobou nadšeného zvestovateľského úsilia (Efez – Zj 2,1-7), potom dobou krutého prenasledovania za rímskych cisárov (Smyrna – Zj 2,8-11). Asi v 5. storočí nastáva doba odpadnutia, kompromisov kresťanstva s pohanstvom (Pergamen – Zj 2, 12-17). Doba znázornená cirkvou Tyatirskou predstavuje dobu temna, hlboký stredovek (Zj 2,18-29). V čase, ktorú znázorňuje cirkev v Sardách, začínajú záblesky reformácie, návrat k čistému náboženstvu Biblie (Zj 3,1-6). V 17. a 18. storočí reformácia a osvietenstvo vyústili do vzniku veľkých prebudeneckých hnutí, k živému záujmu o veľké biblické pravdy a Kristov druhý príchod. Posledná cirkev Laodicejská predstavuje poslednú etapu kresťanstva pred príchodom Ježiša Krista, biedu a chudobu veriacich ľudí 20. storočia vedy a techniky (Zj 3,14-21). Boh má cirkev dodnes veľmi rád, chce, aby plne prežívala vzťah k Nemu a napriek vonkajšiemu zabezpečeniu cítila svoju závislosť na Bohu!

Dvanásta kapitola Zjavenie opisuje to isté obdobie kresťanskej cirkvi, avšak z iného pohľadu. Odhaľuje, čo sa odohráva v zákulisí viditeľného sveta. V duchovnom zákulisí sveta prebieha nezmieriteľný zápas medzi mocnosťami dobra a zla, medzi Bohom a satanom. A v strede tohto boja sa nachádza cirkev. Ona dostala od Boha úlohu, aby z časti sveta, ktorá je ovládaná saatanom, privádzala ľudí k Ježišovi Kristovi, a nepriateľ jej chce v tom zabrániť za každú cenu.

„Žena odiata slnkom“ (Zj 12,1) je obrazom Kristovej cirkvi. Božia cirkev čakala narodenie Vykupiteľa (v. 2).

V 4. verši sa objavuje správa o pôvodcovi odboja proti Bohu, o satanovi a o moci, ktorú použil k tiahnutiu proti Kristovi. Bola to stará Rímska ríša. Satan vďaka žalobám Židov a krutosti Rimanov síce Božieho Syna pribil na kríž, avšak verše 4. a 5. píšu, že „jej syn bol vytrhnutý k Bohu“. Kristus odišiel späť k Bohu, avšak na svete zostala Božia cirkev. Pán Ježiš povedal: „Teraz idem k tebe, Otče, ale oni sú na svete, … Svet ich nenávidí, pretože nie sú zo sveta.“ (Ján 17)

Ďalej Ján v 12. kapitole knihy Zjavenie opisuje vzburu satana proti Bohu a jeho vytrhnutie z neba (v. 7-12) a jeho následný boj proti cirkvi. Po celé nasledujúce storočia, dlhú prorocky predpovedanú dobu bude nepriateľ bojovať proti verným, „ktorí zachovávajú Božie prikázania“ (v. 17).

Kto bude v dobe prenasledovania nástrojom nepriateľa? Ako dlho bude trvať táto doba? Kto bude tvoriť pravú Kristovu cirkev v dobe všeobecného odpadnutia? Na tieto otázky odpovedá ďalšia kapitola knihy Zjavenie.

Vďaka rôznym pohanským vplyvom začala cirkev apoštolská niekoľko storočí po odchode Pána Ježiša degenerovať. Začala túžiť po moci, sláve, bohatstve, do jej učenia vnikali nebiblické náuky a zhruba v 5. storočí sa cirkev rozštiepila na dve časti: prvá, ktorá prevzala moc zanikajúcej Rímskej ríše, ktorá sa zmierila s nebiblickým učením, zmenila Boží zákon a nakoniec začala druhú časť cirkvi, vernú menšinu, prenasledovať. Väčšina odpadla od Božieho ideálu. Menšina bola prenasledovaná. Stredoveké prenasledovanie ľudí, ktorí chceli žiť podľa smerníc Biblie, prekonalo svojou krutosťou i diabolsky kruté prenasledovanie kresťanov rímskymi cisármi.

B. ZNEUŽITÁ MOC A BOHATSTVO

Na rozdiel od 12. kapitoly, ktorá popisuje vernú časť Božej cirkvi, Zj 13. kapitola nám vykresľuje cirkev, ktorú sa nepriateľovi podarilo postaviť proti Bohu. Cirkev nikdy nemala vládnuť svetu, nikdy sa nemala spájať s politickou mocou. Veď sám Pán Ježiš povedal: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta“. Akonáhle cirkev začala vládnuť, stratila svoje božské poslanie a Ján ju prirovnáva k šelme, k zvieraťu.

Zjavenie 13. kap. otvorene opisuje cirkev, ktorá sa na dlhé storočia zapredala nepriateľovi (v. 1.2). Šelma zo Zj 13. je totožná s „malým rohom“ z Dan 7. a 8. kapitoly. Má tie isté charakteristické rysy:

• „Ústa, ktoré hovoria rúhania“ (v. 5)
• „Bojuje proti svätým“ (v. 7)
• Vládne taký istý čas ako „malý roh“. Tu je zaujímavý časový údaj. Sledujme ho v oboch prorockých knihách.

DOBA SVETSKEJ VLÁDY NÁBOŽENSKO-POLITICKEJ MOCI

Obidvaja proroci píšu o dobe nadvlády „malého rohu“ nasledujúce výroky:

• Dan 7,25: „do času a čias, a do polovice času“ (3,5 roka)
• Dan 12,7: to isté
• Zj 11,2: „štyridsaťdva mesiacov“ (42 mesiacov)
• Zj 11,3: „tisícdvestošesdesiat dní“ (1260 dní)
• Zj 12,6: to isté
• Zj 12,14: to isté čo Dan 7,25 (3,5 roka)
• Zj 13,5: „štyridsaťdva mesiacov“

V skutočnosti sa 3,5 roka rovná 42 mesiacov a 1260 dňom. Deň v prorockej pasáži sa rovná jednému roku v skutočnosti (Ez 4,5-6). To teda znamená, že cirkev, ktorá sa v stredoveku chopila moci, mala vládnuť 1260 rokov. To zodpovedá skutočnosti! V r. 538 Justinián odovzdáva cirkvi (pápežom) neobmedzenú politickú moc bývalého Rímskeho impéria a presne po 1260 rokoch v r. 1798 ju odníma pri francúzskej revolúcii Napoleon. O tom hovorí Zj 13,3.

SPOJENIE CIRKVI S POLITICKOU MOCOU VEDIE K ÚTLAKU

Kiežby sa ľudia a cirkvi poučili z tragickej minulosti stredovekého útlaku. Akonáhle sa cirkev spojila s politickou mocou, vždy začalo prenasledovanie, netolerancia. V dobe ukrižovania Krista rovnako ako za čias inkvizície. Poučia sa ľudia v dobe pred príchodom Krista? Proroctvo hovorí, že nie!

Druhá polovica 13. kapitoly Zjavenie znovu rozvíja obraz Cirkvi, ktorá sa spája s politickými silami. Verš 11. je prirovnaný k „Baránkovi“ – Kristovi, ale ďalej odhaľuje, že „hovorí ako drak“ a „vykonáva moc prvej šelmy“ (v. 12). Aby ovplyvnila obyvateľov zeme, najprv bude používať zázraky (v. 13.14), zriadi rôzne inštitúcie (obraz – v. 14.15) a bude znovu nútiť ľudí, aby sa v úcte skláňali pred jej mocou (v, 15)! Proroctvo ide tak ďaleko, že hovorí aj o krutom trestaní a prenasledovaní „neposlušných“: „a vydala rozkaz, aby boli pobití všetci, ktorí pred ňou nepokľaknú.“ (V, 15) To príliš pripomína stredoveké metódy!

Každopádne však bude znovu vzkriesená náboženská a politická moc (v. 3.8.12), ktorá bude na ľudí vyvíjať nátlak, aby „prijali jej znamenie na ruku alebo na čelo“ (v. 16.17). Bude ľuďom znovu vnucovať svoje pravdy, ktoré sa, žiaľ, budú rozchádzať s pravdami Biblie. Žiaľ, že sa až dodnes nedarí mnohých cirkvám obnoviť svoje učenie podľa jasných zásad Písma. Na tom má eminentný záujem nepriateľ, ktorý vždy bojoval proti všetkému Božiemu. Čo však na to hovorí Boh? V budúcej lekcii budeme študovať Božiu odpoveď na tieto tendencie.

---

Študijné otázky

1. Prečo sú ľudia voči sebe tak často netolerantní, prežívajú odcudzenie a bojujú proti sebe? Kto ich k tomu vedie?

2. Prečo Židia ukrižovali Krista, keď celý život učil a robil len dobro? Sk. 10,38:

3. Prečo Boh dáva v Biblii ľuďom mnoho proroctiev, ktoré predpovedajú beh budúcich udalostí?

4. Aká zvláštna moc sa mala podľa Danielovho proroctva objaviť po odchode Rímskej ríše a aký mala zaujať postoj voči iným ľuďom a voči Bohu?

Daniel 7, 25: …………………………………………………………………………………

5. Týkajú sa proroctvá z Daniel 7. a 8. kapitoly len starozákonnej doby alebo siahajú oveľa ďalej?

Daniel 8, 17: ………………………………………………………………………………..

6. Ktorá biblická kniha nevyhnutne dopĺňa prorockú knihu Daniel a opisuje detaily o budúcich problémoch cirkvi?

7. Kto stojí a tak neúnavne bojuje proti Božej cirkvi? Prečo sa snaží strhnúť Božiu cirkev na svoju stranu?

8. V akom stave sa mala nachádzať cirkev po stáročia, ktoré nasledovali po smrti apoštolov podľa2. a 3. kapitoly knihy Zjavenie?