25) Božia výzva v čase záverečných zmätkov

Žijeme v dobe explózie informatiky. Aby sme zvládli príjem čoraz väčšieho množstva najrôznejších informácií, hľadáme cesty, ako rýchlejšie čítať a lepšie sa učiť. V živote sa však neučíme len vďaka príjmu rôznych informácií, ale zvlášť cenné sú poznatky, ktoré získavame z vlastných skúseností. Za tieto poznatky však niekedy draho platíme. Múdri ľudia sa radi učia zo skúseností iných ľudí.

Biblia dnes priťahuje pozornosť toľkých ľudí nielen preto, že jej proroctvo hovorí o dnešnej dobe, ale zvlášť preto, že v nej nachádzame mnoho veľmi užitočných rád pre život. Ľudia, ktorých Biblia popisuje, riešili prakticky tie isté problémy, ktorým dnes čelíme aj my. Stáli pred podobnými rozhodnutiami ako my dnes, riešili otázky o zmysle ľudského života, o pôvode človeka, o problémoch spojených so zlom a chorobami, zápasili s hriechom a vášňami, prežívali stresy z narušených medziľudských vzťahov a cítili bremeno viny ako my.

Je poctivé povedať, že týmito problémami sa dôkladne zaoberá dnes celý rad dobrých a fundovaných kníh, ktoré napísali známi odborníci. Tí nielen popisujú uvedené problémy, snažia sa situáciu analyzovať a ponúknuť najlepšie riešenie. Je to však vždy iba stanovisko človeka – omylného, obmedzeného pohľadom času a priestoru, ktorý nepozná skutočné pohnútky ľudí.

V Biblii však k ľuďom hovorí Boh. On nechal zaznamenať rôzne príbehy ľudí, ich radosti i problémy a potom k tomu všetkému zaujíma svoje stanovisko. Jeho pohľad je hlboký, vyčerpávajúci a objektívny. Boh pozná človeka dokonale, číta v našej mysli, pozná dokonale pohnútky nášho srdca, naše konanie . (Žalm 44,22; 94,11; Jer 12,3; Luk 16,15; Žid 4,13) Pretože nás Boh dokonale pozná a on sám je normou správneho konania, potom postoj, ktorý Boh zaujíma voči nášmu konaniu, je veľmi dôležitý a poučný. Keď v Biblii čítame najrôznejšie príbehy ľudí a sledujeme, aké Boh zaujal k popisovanému konaniu stanovisko, môžeme sa veľmi poučiť. Prečítajme si napríklad konanie Kaina (1 Moj 4,3-12), príbeh o následkoch Jakubovho podvodu (1 Moj 27., 31. a 32. kap.). Čo sa môžeme naučiť z príbehu o stavbe Babylonskej veže? (1 Moj 11,1-9) Aký postoj Boh zaujal ku konaniu ľudí v Sodome? (1 Moj 19. kap.) Čítajme biblické príbehy a snažme sa pochopiť, ako máme konať, aby Boh mohol s naším konaním súhlasiť.

Od roku 1844 prebieha v nebi súd nad veriacimi ľuďmi. Tento súd sa pomaly blíži k záveru. Boh zaujíma zásadne stanovisko k životu každého jednotlivca i každého národa. Potom padne osudné rozhodnutie: zachránený alebo stratený. Aký je tvoj život? Aké stanovisko k nemu môže zaujať Boh? Riadiš sa Božími radami Písma, nechávaš sa v živote a v poznávaní viesť Duchom Svätým? (Žalm 119,105; Rim 8,14; Jn 16,13)

V minulej lekcii sme dospeli k okamihu, kedy sa cirkev znova v mnohých oblastiach postaví proti Bohu a nepriateľ jej prostredníctvom bude s použitím náboženskej i štátnej moci nútiť obyvateľov sveta, aby ho uctievali (Zj 13,4.8.15.16). Satanovi vždy išlo o to, aby ho ostatní uctievali. K tomu sa snažil vo chvíli pokušenia prinútiť aj Ježiša Krista (Mat 4,8-11).

I. STUPŇOVANIE TLAKU V DOBE KONCA

Potom som videl inú šelmu vystupovať zo zeme mala dva rohy podobné Baránkovým, ale hovorila ako drak. Ajhľa vykonáva všetku moc prvej šelmy pred jej očami a pôsobí , aby zem a jej obyvatelia sa klaňali prvej šelme, ktorej smrteľná rana sa zahojila“(Zj 13,11.12)

Toto proroctvo Písma sa netýka dávneho stredoveku, ale „poslednej doby“, pretože záver tohto videnia v Zj 14,14 opisuje druhý príchod Ježiša Krista.

STAROZÁKONNÁ PARALELA

Nebude to prvýkrát v dejinách, kedy budú ľudia, veriaci v živého Boha, vystavení tlaku, aby uctievali iné náboženstvo, alebo nepravého boha.

Danielova 3. kapitola opisuje príbeh, keď kráľ Nebúkadnecar nechal zhotoviť veľkú sochu zo zlata. Potom vydal rozkaz, aby v určený deň sa na priestranstvách pred sochou zhromaždili všetci ľudia a v určený okamih sa jej poklonili. Socha znázorňovala jeho, pretože podľa babylonských tradícií panovníka ustanovil boh Marduk ako boha. Keď sa potom za doprovodu hudby ľudia zišli a poklonili, traja mladí Židia zostali verne stáť. Verili svojmu živému Bohu a nechceli ho zradiť. Uvedená kapitola ďalej popisuje, ako tých troch mladých mužov nechal rozhnevaný kráľ uvrhnúť do rozpálenej pece. Boh sa k nim však priznal a zachránil ich. Zachoval sa verne voči tým, ktorí mu zostali verní.

Pri čítaní tohto príbehu dozvedáme sa, že sa odohral v starovekom Babylone. V knihe Zjavenie sa tento termín objavuje znovu. Popisuje protibožskú alianciu ľudí, ktorí sa odchýlili od Bohom zjavenej cesty. V 1 Moj 11.kapitole sa dozvedáme o počiatku Babylona. Ľudia sa rozhodli žiť nezávisle na Bohu a stavba „Babylonskej veže“ ukazuje na ich samospasiteľné úsilie. Boh vtedy zmiatol ľuďom jazyky a ľudia sa rozptýlili po zemi. Avšak mesto Babylon zostalo a náboženstvo, ktoré v ňom neskôr vyznávali, bolo a dodnes zostáva protikladom biblického náboženstva. V r. 606 pr. n. l. to boli Babylončania, kto dobyli mesto Jeruzalem a Židov odvliekli do zajatia v Babylone. Staroveký Babylon sa teda stáva symbolom protivníka Božej cirkvi.

V starozákonnej dobe Boh vyslovil mnohé proroctvá proti Babylonu, o jeho páde (Iz 13. kap., Iz 21,9) a tiež o vyjdení z Babylona (Iz 48,20).

Zajatie Izraelcov, ich otroctvo v Babylone, tlak v zajatí, aby sa prispôsobili a prijali babylonské náboženstvo za svoje, Božia výzva, aby zase Babylon opustili – to všetko sa stáva obrazom, typom toho, čo má prežívať cirkev novozákonná, zvlášť v záverečnej dobe. Ľudia sa budú stavať pod dve zástavy. Na jednej strane tu budú ľudia, ktorí veria živému Bohu, a na druhej strane ľudia, ktorí veria rôznym bohom a sami sebe. Ľudia budú počuť výzvu, ktorú Boh už dávno adresoval , ľuďom ústami proroka Eliáša: „Ako dlho budete váhať? Ak je Hospodin Bohom nasledujte ho, ak je ním Bál, choďte za ním.“ (1 Kráľ 10,21). Podobná situácia bude a už je v našej dobe .Do našich pomerov píše Ján v knihe Zjavenie 18,2.4: „Padol, padol veľký Babylon a stal sa skrýšou démonov… A počul som iný hlas z neba: Vyjdite , ľud môj, z neho, aby ste neboli účastníkmi jeho hriechov a nedostali z jeho rán.“ To je predsa veľmi závažná Božia výzva! Ako jej máme rozumieť?

II. BOŽIE VÝZVA V ČASE ZÁVEREČNÝCH ZMÄTKOV

Ľudia hovoria, žijú, konajú a málokto sa pýta: Aký postoj k tomu zaujíma Boh ? Na svete dnes existujú a pôsobia stovky, tisíce cirkví. Každá z nich vyhlasuje, že učí správne, že svoje učenie odvodila od apoštolskej cirkvi, z Biblie. A predsa sa tak veľmi rozchádzajú. Mali by si položiť veľmi závažnú otázku: Čo na ich učenie a život hovorí Boh? Aký postoj zaujíma? S čím by mohol súhlasiť a s čím nie? Odpoveď na niektoré z týchto otázok nachádzame v knihe Zjavenia 14. kapitole.

POVZBUDIVÝ POHĽAD VÍŤAZA

Keď je niekto vážne chorý, povzbudí ho myšlienka na úplné uzdravenie. Keď niekto trpí, silu mu dáva predstava vyslobodenia. Boh vedel vopred, že cirkev sa počas dejín rozštiepi, že jedni tzv. „veriaci“ budú prenasledovať druhých, budú im vnucovať svoje ľudské učenie a tradície rovnako ako v dobe Ježiša Krista. Aj Pán Ježiš o tom hovoril: „Tento ľud ma ctí len ústami, ale ich srdce ďaleko je odo mňa; márne ma uctievajú, lebo učia učenie, ktoré je príkazom ľudským.“ (Mat 15,8.9)

Cirkev prechádzala utrpením a prenasledovaním. Aby však nepodľahla ani v problémoch posledných dní, Boh jej posiela posolstvo povzbudenia. Zj 14,1-5 Boh Jánovi ukázal pohľad do neba. Pohľad na tých, ktorí zvíťazili a sú spoločne s Kristom v nebi. Ján predtým videl ich utrpenie a zápasy. Videl ich slzy, ich odhodlanie, aby vytrvali. Teraz už sú medzi víťazmi. Prežívali veľké utrpenie, skúšky, tlaky, nepriateľ sa pokúšal je zviesť, oklamať, odviesť pomocou nepravého náboženstva. V uvedej kapitole čítame, že títo vykúpení spievali zvláštnu pieseň – pieseň o Božej pomoci, ktorú sa nikto nemohol naučiť. Neznečisťovali sa falošnými náukami, verili Božiemu slovu. Nasledovali v živote príklad Baránka – riadili sa životom a radami Pána Ježiša. Neklamali druhých. Ich život vďaka očisťujúce krvi Ježiša Krista obstál v Božom pohľade. Potom Boh Jánovu pozornosť vedie späť – na zem, kde zatiaľ zápasia a žijú ľudia a stavajú sa pod dve zástavy.

BOŽÍ POSLOVIA S BOŽÍM POSOLSTVOM

Zj 14,6 Ján vidí ďalší pohľad. Vidí nad svetom letieť anjela, ktorý mohutným hlasom všetkým ľuďom na svete tlmočí záverečné, veľmi dôležité posolstvo. Grécky pôvodný výraz ANGELOS môže označovať anjela alebo posla, ktorý má za úlohu doručiť určitý odkaz. Máme plné právo domnievať sa, že Božie posolstvo svetu nesie jeho cirkev, jeho ľud. Sám Ježiš Kristus posiela svojich učeníkov so zvesťou o záchrane človeka do celého sveta. Hovoria o tom verše: Mat 28,18n; Mar 16,16; Sk 1,8 a zvlášť Mat 24,14 ako o jednom zo znamení Kristovho príchodu. Dôležité je, že Boh si našiel spôsob, našiel prostredníka, ktorý osloví celý svet: „obyvateľov zeme, každú rasu, kmeň, jazyk i národ.“ (Zj 14,5b) Všetci ľudia na svete počujú správu o tom, že je možné byť zachránený, že Kristus čoskoro príde na svet, aby zúčtoval s hriechom.

Na jednej strane budú ľudia vystavení tlaku, aby prijali nepravé náboženstva, ľudské náuky. Z druhej strany však počujú Božie stanovisko – čo k tomu hovorí Boh. Čo obsahuje toto závažné posolstvo?

Zj 14,6: „aby zvestoval večné evanjelium“ – večne platné radostné posolstvo. Už prví ľudia po páde do hriechu počuli z Božích úst zasľúbenie, že na svet príde niekto veľký, kto človeka zachráni a zničí satana (1 Moj 3,15). Od tejto chvíle Boh ľuďom rôznymi spôsobmi zvestuje toto najkrajšie posolstvo o záchrane. Nechal napísať Božie slovo -Bibliu. Posolstvo o Kristovi je na svete šírené rôznymi spôsobmi. Ľudia čítajú Bibliu, knihy o Kristovi, časopisy, počúvajú rádio, televíziu, misionárov. Všetci ľudia budú počuť!

V uvedenom texte je však určitá skrytá zmienka. V onej dobe nebude počuť iba hlas evanjelia. Na svete bude kolovať mnoho rôznych atraktívnych posolstiev, ponúk a filozofií. Apoštol Pavol napísal, že „V posledných časoch niektorí odpadnú od viery a pridržia sa tých, ktorí zvádzajú démonskými náukami.“(1 Tim 4,1) „Príde: čas, keď ľudia neznesú zdravé učenie, a podľa svojich žiadostí si zhromaždia učiteľov, ktorí by vyhoveli ich prianiu. Odvrátia sluch od pravdy a obrátia sa k bájkam.“(2 Tim 4,3.4) Nežijeme snáď v tej dobe my? Svet zaplavuje učenie, že človek vyrieši súčasnú krízu a dostane sa vyššie (New Age), iné učenia nás vyzývajú, aby sme verili duchovným prúdom (špiritizmus), veľmi lákavé sú myšlienky o postupnom zlepšovaní a reinkarnácii, ako ich učí východná filozofia. Avšak toto učenie nie je pravdivé. Človek a celý svet sa môže zmeniť jedine priamym vplyvom a mocou nášho Stvoriteľa a Vykupiteľa Ježiša Krista. Ježiš Kristus nás stvoril (Jn 1,3), svojou pravdou a životom nám osvietil cestu (v. 9). Zomrel za nás, aby nám mohol odpustiť hriechy a preto každý človek, ktorý v neho verí , nemusí zahynúť, ale môže získať večný život. To je tá najväčšia správa, ktorú majú ľudia počuť a prijať. Skôr, než Kristus príde druhýkrát, aby zúčtoval s hriechom, musia Jeho posolstvo o záchrane, o zmene povahy a príprave na jeho kráľovstvo počuť všetci ľudia .

III. TRI ZÁVAŽNÉ POSOLSTVÁ PRE ĽUDÍ V DOBE KONCA

Aké stanovisko k dianiu na svete, k nášmu životu, k Babylonu cirkví a filozofií, zaujíma Boh? Čo zveril svojej Cirkvi ako záverečné posolstvo? Ako rieši zásadné problémy ľudí?

1. PRVÉ POSOLSTVO

Volal mohutným hlasom: Bojte sa Boha a vzdajte mu slávu, lebo prišla hodina Jeho súdu a klaňajte sa tomu, ktorý stvoril nebo i zem, more i pramene vôd“. (Zj 14,7) NASTALA HODINA JEHO SÚDU! Boží poslovia majú ľuďom, ktorí žijú na svete, zvestovať, že hodina Božieho súdu už prišla. Mnohí ľudia si myslia, že Boží súd príde až niekedy v neurčitej budúcnosti, a preto ich táto otázka ani nezaujíma. Nekonkrétne skutočnosti strácajú pre nás význam. Keď však pochopíme zmysel toho, čo je tu napísané, malo by nás to priviesť k hlbokému zamysleniu nad naším vzťahom k Bohu. V čase, keď na svete ľudia prežívajú svoje dni plné starostí a radostí, keď mnohých ani nenapadne rozmýšľať nad večnosťou, zasadá v nebi súdny tribunál, na ktorom sa rozhoduje o večnom osude ľudí! Na základe proroctiev Dan 8. a 9. kapitoly vieme, že Boží súd v nebi začal v roku 1844. Najskôr boli posudzované prípady mŕtvych ľudí a dnes máme plné právo domnievať sa, že na rade sú ľudia dnes žijúci. Súd sa blíži k záveru. Preto „anjeli“ – Boží poslovia volajú: „Bojte sa Boha a vzdajte mu slávu.“ Báť sa Boha, to znamená mať k nemu skutočnú úctu, báť sa hrešiť.

Klaňajte sa tomu, ktorý učinil nebo i zem, more i pramene vôd.“ (Zj 14,7b)

Prvé posolstvo zdôrazňuje nanajvýš aktuálnu pravdu. Na počiatku, keď žili ešte prví rodičia a prinášali osobné svedectvo o Božom stvoriteľskom čine, nerobilo ľuďom problémy, aby verili vo stvorenie. Ako však dejiny pokračovali a ľudia sa odcudzovali Bohu, viera vo stvorenie upadala. Dnes sa mnohí ľudia domnievajú, že svet a tiež človek sú produktom evolúcie. Týmto smerom sa zamerala aj ľudská veda. A práve do týchto pomerov zaznieva posolstvo: Ľudia, boli ste mylne informovaní a majstrovsky oklamaní. Svet nie je výsledkom náhodnej evolúcie, ale je výtvorom živého, mocného a láskavého Boha, ktorý má každého rád, nesmierne rád a chce mu dať krásny večný život. Žijete v storočí vedy a techniky, využite vaše možnosti na to, aby ste dokázali Boží stvoriteľský čin a nie ho vyvracali.

V tomto prvom posolstve sa skrýva ešte jedna myšlienka. Veľmi podobné znenie výroku o stvorení (v. 7b) nachádzame v štvrtom prikázaní Desatora (2 Moj 20,8-11). 11. verš zdôvodňuje potrebu svätenie soboty slovami: „Lebo za šesť dní stvoril Hospodin nebo a zem, more a všetko, čo je v ňom a odpočinul siedmeho dňa. PRETO POŽEHNAL HOSPODIN DEŇ SOBOTY A POSVÄTIL HO!“ Sobota je pamätníkom stvorenia. Preto v posolstve prvého anjela nachádzame jasnú výzvu, aby ľudia zachovávali Boží zákon – Desatoro – vrátane prikázania o sobote.

2. DRUHÉ POSOLSTVO PRE SVET

„Za ním letel druhý anjel a volal: Padol, padol veľký Babylon, ktorý opájal všetky národy vínom náruživosti svojho smilstva“ (Zj 14,8)

Ján cituje starozákonné prorocké výroky, ktoré sa vzťahovali na staroveký Babylon (Iz 21,9; Jer 51, 7.8). Starý Babylon však bol definitívne zničený už krátko po tom, čo ho dobyli Médoperžania. Celé stáročia potom mesto drancovali ľudia a odvážali z neho najskôr poklady, potom mramor a nakoniec len stavebný kameň. V dobe Ríma Babylon už neexistoval. Ján tu teda nemôže hovoriť o páde starého Babylonu. Má na mysli iný, duchovný, symbolický Babylon. Rovnako, ako sa na jednej strane výraz Jeruzalem stáva v novozákonnej dobe symbolom Božej pravej cirkvi (Žid. 12,22), tak sa stáva výraz Babylon obrazom cirkví, ktoré síce majú „formu zbožnosti, ale jej moc zapreli“ (2 Tim 3,5 ). Pán Ježiš predsa vyslovil varovanie: „Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane!, vojde do nebeského kráľovstva, ale ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach“(Mat 7,21). To platí pre jednotlivca rovnako ako pre celej Cirkvi.

Položme si otázku : Aký je skutočný stav cirkvi v priebehu dlhých storočí stredoveku? Žiaľ, že otvorene musíme povedať – robila veľa kompromisov s pohanstvom. Do cirkvi sa dostalo veľa prvkov, ktoré apoštolovia nepoznali, napr.: krst detí, svätenie nedele namiesto soboty, uctievanie svätých, modlitby za mŕtvych, učenie o nesmrteľnej duši, o očistci a pekle, mariánsky kult, ušná spoveď, odpustky a iné. Ján, keď píše druhé posolstvo, použil zvláštny výraz: „smilstvo“ – je to porušenie siedmeho prikázania.

Doslova to znamená, keď má ženatý muž alebo vydatá žena pomer s iným partnerom. V prenesenom zmysle toto prikázanie hovorí o modloslužbe. Boh Izraelitom často vytýkal modloslužbu ako smilstvo (3 Moj 20,5; Ez 23,7). Zvlášť významný je text v Žalme 73, 27:

Lebo hľa tí, ktorí sa vzďaľujú od teba, zahynú; Vytneš tých, ktorí cudzoložia odchádzaním OD TEBA.“

Bol to len problém stredoveku? Nakoľko odpovedá teológia a vyznania viery mnohých dnešných cirkví a kresťanov skutočnej biblickej správe? V čom sa reformovala stredoveká cirkev? Vypustili sa bludy a prijali sa všetky biblické náuky?

Pokiaľ Boh ešte vychovával Izrael, dával mu možnosť k náprave. V okamihu, keď Židia vyniesli rozsudok smrti nad Kristom, Boh sa od nich odvrátil a za svoj ľud si vyvolil kresťanskú cirkev, ľudí zo všetkých národov. Ján v druhom posolstve zdôrazňuje, že tie kresťanské organizácie, spoločenstvá, jednotlivci, ktorí odmietajú dôkladnú duchovnú reformáciu, sú v jeho očiach zavrhnutí: „Padol, padol Babylon“, a preto: „vyjdite z neho, ľud môj.“ (Zj 10,4)

3. TRETIE POSOLSTVO PRE SVET

Ak sa niekto bude klaňať šelme a jeho obrazu a príjme na čelo a na ruku… bude piť víno Božieho hnevu.“ (Zj 14,9-11)

V čase krátko pred návratom Pána Ježiša sa ľudia skutočne budú deliť do dvoch skupín. Nie na skupinu kresťanov a nekresťanov, ale na skupinu tých, ktorí majú „vytrvalosť (vernosť) svätých a ktorí zachovávajú BOŽIE PRIKÁZANIA a vieru Ježišovu“ (Zj 14,12). Tento text nasleduje hneď po treťom posolstvo!

Navonok sa môžu mnohí ľudia hlásiť k Bohu, ku kresťanstvu, v niektorej kultúre to dokonca môže byť súčasť spoločenského postavenia. Ale to u Boha neplatí. Rozhodujúci je vzťah človeka k Bohu, to, čo sa odohráva v srdci, vo vnútri a skutočná vernosť Bohu. Človek má len jedno meradlo, ktorým môže zhodnotiť svoj vzťah k Bohu: „Kto má MOJE PRIKÁZANIA A ZACHOVÁVA Ich, TEN MA MILUJE, a kto ma miluje, toho bude milovať aj môj Otec, i ja ho budem milovať a ZJAVÍM MU SEBA“ (Ján 14,21).

Čo mienil Ján, keď v treťom posolstve hovorí o znamení, ktoré ľudia dostanú na čelo alebo na ruku? Uvažuj nad tým, ktoré prikázanie z Desatora je v našom živote navonok zjavné. (2 Moj 20,8-11; Ez 20,12.20)

IV. UKONČENIE DEJÍN KRISTUS PRICHÁDZA S ODPLATOU

Zj 14,14-20 opisuje ako na svet prichádza na dvakrát Kristus, aby „žatvu, úrodu zeme“ pozbieral Prvá úroda – to sú veriaci, druhá „do veľkého lisu Božieho hnevu“. Na tvojom osobnom postoji ku Kristovi záleží, kde budeš ty.


Študijné otázky

1. Aký je rozdiel medzi tým, ako rôzne knihy odborníkov opisujú problémy ľudí a ako ich opisuje v Biblii Boh?

2. K čomu nútil kráľ Nabuchodonozor mladých Židov v Babylone a prečo sa títo mladí ľudia zachovali tak ako sa zachovali? (Dan 3.kap)

3. Čo znamená výraz „Babylon“ v novozákonnom poňatí ? (Zj 14,8)

4. Ktorým pohľadom chce Boh potešiť všetkých, ktorí pre svoju vieru v Neho trpia? ( Zj 14,1-5)

5. Koho označuje biblický výraz „anjel“ zo Zjavenia 14,6?

6. Ako rozumieš výrazu „večné evanjelium“ v Zj 14,6?

7. Ktorú dôležitú myšlienku obsahuje prvé posolstvo pre ľudí v čase konca? (Zj 14,7)

8. Čo znamená Boží výrok „padol Babylon“ zo Zj 14,8?

9. Čo odsudzuje „tretie posolstvo“ v Zj 14,9-11 a podľa čoho je možné poznať naozajstný vzťah človeka k Bohu? (Ján 14,21)

Zanechajte komentár